Your love

9

"Už nevládzem Harry" musela som mu to povedať. Proste musela.
"Jade, prosím to mi nemôžeš urobiť." Že nemôžem? Sme spolu dosť dlhú dobu a náš vzťah už nie je ten čo býval."
"A kam ako pôjdeš? Je to predsta náš byt. Keď sme ho kupovali vraveli sme si že to bude navždy, tak prečo?" "Ty sa ma pýtaš prečo?! Chceš to vedieť, viem že ma podvádzaš a určite ma už nemiluješ. Vieš Harry ja ťa stále milujem a to mi ubližuje. Náš vzťah mi ubližuje, ty mi ubližuješ a ja chcem byť šťastná." Dopovedala som a išla som si zobrať svoje veci.

Keď som vošla do našej spálne sa mi vynorilo toľko spomienok. Veľa krásnych chvíľ sme spolu zažili.

Flashback
"Hazz!" Kričala som a popritom aj smiala. Tak veľmi smiala že mi s oči tiekli až slzy.
"Nie, nie babe. Vravel som nemáš ma oslovovať Harold to máš zato" krútila som sa na posteli snažila som sa mu utiecť ale on ma tak veľmi šteglil, v rukách mal veľkú silu takže to nešľo tak ľahko.
"Pocikám sa!" Vykríkla som v nádejí že ma pustí." Harry, hádam nechceš mať pocikanú posteľ potom by si ju musel prevliekať ty a potom by si to musel dať oprať" Nie že by mal problém to prevliecť to nie len nevie zapnúť práčku.

"Dobre choď, dostala si ma" tak rozkošne sa smial.
Koniec flashbacku

Taká krásna spomienka.
Cítila som ako mi po tvári steká slza. Rýchlo som si ju utrela.
Zobrala som si veci a prešla som do obývačky kde sedela a ani sa s tade nepohol.

"Tak ja idem" prešla som ku dverám obula som sa a otvárala dvere, len som započula ako na mňa zakričal a zabuchla som dvere.
Ako som stála na chodbe a snažila som sa rozdýchať že čo sa stalo počula som Harryho vzliky. To mi nahrnulo zas slzy do očí tak som tadšej rýchlo odišla.

Ostané veci som už mala v aute tak som do kufru položila poslednú škatuľu a sadla si na miesto vodiča a rýchlo odišla.