2. Diel

1.4K 77 3
                                    

 Ani neviem akým zázrakom som sa dostala domov. Prišla som do kúpeľne a pozrela som sa ma plece. Bolo to otrasné! Niečo čo sa podobalo na obdĺžnik a v rohoch srdcia. A v strede nedokončené A. celé som to mala spuchnuté a krvavé! Pokožka okolo vyzerala ako popálená a všade sa mi začínali robiť pľuzgiere. Rozhodla som sa že sa osprchujem. Ale to som nemala robiť. Ako náhle som si na to pustila vodu skríkla som od bolesti. Bolo to ešte horšie! Nejakým zázrakom sa mi podarilo osprchovať. Celú noc som spala na bruchu! Nemohla som si ani riadne ľahnúť.

Ráno som sa zobudila na strašnú bolesť. Hneď som si dala tabletky od bolesti. Znova som sa pozrela do zrkadla. Bolo to ešte horšie ako včera. Už to nebolo až také krvavé ale mala som to riadne zapálené a na okrajoch to už začínalo aj hnisať. Rýchlo som sa obliekla a bežala do školy. Nie žeby som nechcela prísť do školy neskoro ale už som mala plné zuby všetkého a všetkých!

Domov som prišla v strašných bolestiach. Poslednú sme mali telesnú a ja som nemohla povedať učke čo mi je lebo by som mala zas ďalšie problémy. A nemohla som len tak necvičiť lebo som mala na krku už aj vylúčenie. Na moje prekvapenie dneska na mňa mama zas nekričala. Bolo mi to podozrivé ale kašlala som na to.

„Nikol musím sa s tebou vážne porozprávať!“ začala keď sme varili večeru.
„Ak mi chceš dať ďalšie výchovné prednášky alebo rady do života ani nezačínaj.“ Povedal som znudene
„Nie ja len... o týždeň sa sťahuješ k tete Alici do Anglicka.“
„Čože?!! Ale... ale to nemôžeš!!!“ neverila som tomu čo mi práve podala.
„Musíš tam ísť! Ja sa tu o teba už neviem postarať! A u tety Alici ti bude oveľa lepšie! Ona je dosť bohatá na to aby ti zabezpečila dobrý život! A sú tam oveľa lepšie školy ako tu!“
„Už aj ty sa ma chceš zbaviť?!!“ povedala som so slzami v očiach „Najskôr otec a teraz aj ty!! To ma už naozaj nemá na tomto svete nikto rád?!!“ rozplakala som sa a odišla do svojej izby. Preplakala som asi celú noc. Najskôr preto že ma mama chce strčiť tej 70 ročnej hysterickej tetke. No potom na mňa doľahol celý včerajšok a ten náhli rozchod s Adamom.

O týždeň mal byť koniec školského roka! Takže mama si všetko vybavila s riaditeľkou. Ta bola podľa mňa šťastná že má na škole o jedného výtržníka menej. Vysvečko bolo ako inak  dokonalé! Od vrchu až po spodok samé 4 a kde tu nejaká 3.  Deň pred tým ako som sa mala sťahovať ma mama zavolala do kuchyne na rodinnú poradu. Tak to volala len ona. Pretože podľa mňa dvaja ľudia nemôžu tvoriť rodinnú poradu.
„Niki keď budeš u tety Alici...“
„U tej starej strigy.“ Opravila som ju
„Budeš sa správať maximálne slušne! Je to veľmi bohatá a stará pani! Keby nebola našej rodine zaviazaná ani by ťa tam nepustila nie to aby sa o teba aj starala. A preto budeš robiť to čo ti povie! Je ti to jasné!“ pozrela sa prísne
„Mami zabúdaš na jeden veľmi podstatný detail! Ja neviem po Anglicky ani ceknúť! V škole som na angline vždy spala. Ako tam mám chodiť do školy?!“
„Neboj prvý rok budeš mať súkromných učiteľov. A tí ťa budú prevažne učiť Anglicky. A všade kam pôjdeš budú hovoriť anglicky takže si na to veľmi rýchlo zvykneš.“
„Super takže prvý rok strávim zavretá doma ako taká sliepka! A budem musieť obskakovať tú starú haraburdu kedy sa jej zachce! A čo som ja nejaká slúžka čo skáče ako ona píska či čo?!“

Na druhý deň som odlietala! Bola som v totálnom strese. Ešte nikdy som neletela lietadlom a už vôbec nie sama. Našťastie som to zvládla. No na letisku v Londýne nastala tá situácia ktorej som sa tak bála. Všetci hovorili po anglicky a ja som im nerozumela ani mäkké i. Hovorili tak rýchlo a šušlavo že som im ani základné veci nerozumela. Našťastie pri východe som zbadala pána s ceduľkou v ruke. Na ceduli bolo napísané moje meno. A tak som si domyslela že to bude veľactený pán šofér tej strigy.

„Good afternoon! I am... Nikol Liesková.“ Vysúkala som zo seba. To bolo asi jediné čo som si z angliny pamätala.
„Nemusíte sa namáhať slečna viem aj po slovensky.“ Ako to povedal odľahlo mi. „ak dovolíte rád by som odniesol vašu batožinu k autu.“ Bol postarší. Mohol mať tak okolo 50. Maj na sebe sako a tváril sa vážne. Tak som mu podala kufre a išla k autu. Na moje prekvapenie tam nebolo auto ale hotová limuzína.
„Toto je vaše auto?“ ústa som otvorila dokorán. Také autá som videla len v telke.
„Nie je moje. Patrí madam Alici. Viem nie je to nič moc. Ale dostal som rozkaz že vás nemám rozmaznávať. Tak som prišiel tým najmenším autom aké máme.“ Povedal stručne a otvoril mi dvere na aute. Ak je toto to najmenšie auto! Tak si ani nechcem predstaviť to ktorým sa vozí ona! Po hodine cesty sme zastavili pred obrovskou vilou! Pripadalo mi to ako letné sídlo pre kráľov. Vošli sme dnu a tam na nás už čakala teta Alica.
„Dobrý deň teta. Som rada že ste ma sem prijali.“ Nahodila som falošný úsmev a pokúsila sa byť zdvorilá. Nechcela som mať prúser hneď v prvý deň.
„Ako pre koho!“ bola jej odpoveď. Premerala si ma a potom zakričala niečo po anglicky. Zo schodov pribehlo dole nejaké dievča. Mohla byť tak stará ako ja. „Toto je Klára. Je to dcéra môjho bratranca. Býva tu som mnou. Budete mať spoločnú izbu tak sa zoznámte.“ Otočila sa a odišla. Potom ku mne prišlo to dievča a spustilo po anglicky. Vôbec nič som jej nerozumela stále niečo rapotala a usmievala sa.

„Počkaj! Ja ti nerozumiem!“ stopla som ju a rukami som sa jej snažila naznačiť že po anglicky neviem ani ceknúť.
„You don´t understand me?“ povedala skleslo.
Chytila ma za ruku a ťahala hore schodmi. Vyzeralo to tam vážne ako v paláci. Zastavili sme pred mohutnými dvojkrídlovými drevenými dverami. Stačila kľučku otvorila dokorán dvere. Ocitli sme sa v obrovskej izbe. Tá izba bola asi taká veľká ako náš byt! Vysoké stropy na ktorých sa ligotali kryštálové lustre. Všetko bolo biele. Steny, závesy, dokonca aj kožušinové koberce pri posteliach boli biele! Postele boli veľké a nad ktorými boli obrovské bledo-ružové baldachýny. Ukázala na posteľ pri okne. A posadila ma na ňu. Ja som pochopila, že to bude moja posteľ. Vybehla von z izby a po chvíli sa vrátila s postaršou paňou.
„Dobrej den Nikol. Klára ma sem zavolala, protože vám chce neco súrneho řeknout. Chtela se vás zeptat či by ste bili její přítelkine.“ Ja som sa len nechápavo pozrela z jednej na druhú a roztrasene som povedala:
„Ale jasné...“ to v tomto dome nebýva už nikto normálny?! V tom zaklopal na dvere šofér a postavil na zem moje kufre. V tom sa postavila aj tá pani.
„ Tak ja vás tu nechám devčata, hádam si poradíte i beze mne.“ A odišla. Keď zatvorila dvere, tá baba skočila na moju posteľ a začala sa nekontrolovateľne smiať.
„This hollidays will be the best in my life.“ Podala mi ruku a predstavila sa:
„ My name is Klára McDogers. Nice to meet you.“
„Nikol Liesková.“ Usmiala som sa a podala som jej ruku. Ona zvreskla ako zmyslov zbavená a tešila sa že sme sa skamarátili. Až do večera sa so mnou snažila rozprávať. Nohami, rukami sa mi snažila povedať ako sa teší, že má v tomto dome niekoho vo svojom veku. Ku koncu sme sa rozprávali len cez Google Translate, pretože sme už boli unavené z toľkého poskakovania a márnej snahy rozprávať sa. Dozvedela som sa že Klariny rodičia zomreli pri autonehode a tak sa o ňu stará teta. Okolo deviatej sa Klára rýchlo hodila do svojej postele. Nechápala som čo robí. Nebolo ani veľa hodín. Zrazu vtrhla do našej izby tá striga. Keď ma uvidela že sedím na posteli skoro vybuchla od zlosti.
„ Ty ešte nespíš? V tomto dome je večierka už o deviatej. Tak sa pakuj umyť a spať.“ Ja som vyštartovala do kúpeľne, rýchlo som sa umyla a bežala si ľahnúť. Nechcela som tú starú strigu ešte viac nahnevať. Keď som už ležala, popriala nám dobrú noc a konečne odišla. Sama sebe som sa čudovala, že som tak rýchlo zaspala. Doma som chodievala spať okolo druhej v noci.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak a tu máme pokračovanie :D  hádam lúbi :D

Second Chance (Harry Styles FanFiction)Where stories live. Discover now