Second Chance (Harry Styles FanFiction)

14. Diel

Išla som sa domov prezliecť. Dala som si tričko na ramienka a na to oranžový sveter a rifle. Obula som si baleríny a vyrazila som do parku k jazierku. Po ceste som zbadala stánok s príveskami. Bol to ten istý stánok kde mi Harry kúpil toho delfína. Vtedy som si uvedomila že ho mám na krku. Rýchlo som ho zastrčila pod sveter aby si ho nevšimol. Keď som tam prišla už tam na mňa čakal.
„Ahoj!“ pozdravila som ho
„Čau!“ usmial sa. „Tak teda pôjdeme?“
„Iste môžeme!“ tak sme teda išli do kaviarne. Samozrejme bola to tá istá kaviareň kde sme chodievali. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Bola som nervózna. Keď sme si sadli a objednali kávu spýtal sa.
„Prepáč! Viem že to bude asi divná otázka ale... Ako sa voláš?“ A je to tu!! Čo mu mám povedať?!

 

Harry

„Prepáč! Viem že to bude asi divná otázka ale... Ako sa voláš?“ táto otázka ma trápila už dobrú chvíľu. Keď som sa to spýtal zdalo sa mi ako keby stuhla. Nevedela čo má povedať.
„Volám sa... Nikol!“ povedala a pozerala sa pritom dole na stôl.
„Zvláštne! Kedysi som tu bol s jedným dievčaťom a to sa tiež volalo Nikol.“
„Ľúbil si ju?“ povedala bojazlivo
„Celým svojím srdcom! Nikoho som nemiloval tak ako ju!“ povedal som sklesnuto. Každá jedna spomienka na ňu ma bolela.
„Rozišli ste sa?“
„Bohužiaľ áno. Ale nikdy som ju neprestal ľúbiť!“ hneď ako som to povedal zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí
„A ľúbiš ju ešte aj teraz?“ akurát nám čašníčka priniesla kávu. Ako pokladala jej kávu na stôl vyšmykla sa jej šálka a vyliala ju na ňu.
„Prepáčte slečna nechcela som!“ ospravedlňovala sa jej

„To nič! Je to len sveter!“ keď si vyzliekla sveter mala bod ním prívesok delfína! Toho delfína poznám! Dal som ho Nikol ako darček! Potom sa postavila aby pomohla čašníčke poutierať rozliatu kávu. A vtedy som si všimol že má na pleci jazvu. Síce vyblednutú a zahojenú ale ešte stále to bolo vidieť. Presne takúto jazvu mala aj Nikol! Dokonca na tom istom pleci! Je možné aby toto bola ona?!! Vytiahol som z vačku mobil. Keď si sadla uprene som sa pozrel na toho delfína.
„Ten tvoj prívesok! Môžem na chvíľu?“ nahol som sa ponad stôl a priložil  svojho delfína k jej. Po chvíli sa ozvalo tiché cvaknutie! Oba delfíny do seba bezchybne zapadli! Teraz mi to bolo už jasné. Je to ona!! Určite je to ona!! Našiel som ju!! Obišiel som si stôl a sadol si k nej.
„Ty si späť!“ pohladil som ju jemne po líci „Vrátila si sa!“ jemne som ju pobozkal. Nemohol som uveriť že je tu so mnou. Jej pery boli ešte sladšie ako som si ich pamätal.
„Ako si na to prišiel? Veď vyzerám inak ako vtedy!“ povedala so slzami v očiach keď sme sa od seba odtiahli.
„Tá jazva čo máš na pleci. Nikto iný ju nemá takú ako ty.“
„Ešte že ju mám!“ a utrela si slzy
„Ale prečo si mi nepovedala že si to ty?!“
„Nechcela som. Chcela som už zabudnúť na to čo bolo medzi nami. Myslela som si že si už na mňa zabudol. A navyše teraz chodíš s Taylor tak som ťa nechcela zaťažovať takými vecami.“
„To nie je pravda! Chodíme spolu len pred novinármi. Musel som to spraviť kvôli sledovanosti. A na teba som nikdy nezabudol! Popravde chcel som ale nešlo to. Ten prívesok mi ťa vždy pripomínal a ja som ho nedokázal zahodiť. Ani nevieš aký som šťastný že si späť!“

Keď sme dopili  kávu išli sme sa prejsť. Celý čas som ju držal okolo pásu. Už nikdy ju nenechám odísť! Nikdy! Dostal som druhú šancu ktorú nesmiem prepásť! prechádzali sme sa až do večera. Potom som ju išiel odprevadiť domov. Pri dverách som ju jemne pobozkal. Keď som sa otočil na odchod zastavila ma
„Mohol by si ešte zostať?“
„Samozrejme.“ Otočil som sa usmial na ňu.