Second Chance (Harry Styles FanFiction)

11. Diel

„Čau Nikol! Dávno som ťa nevidel!“  otočil sa na mňa Zayn.

„Ty si Zayn že! Nečakala som že ťa tu stretnem. Ty tu tiež bývaš?“ naposledy som ho videla na tom plese a ani mi nenapadlo že by mohol bývať s Harrym.

„Vy dvaja sa poznáte?“ Harry bol trocha prekvapený.

„Tak trocha! Zoznámili sme sa na plese!“ povedal Zayn a usmial sa na mňa

„Takže Nikol čo? Zlato musíme ti poďakovať! Nebyť teba tak doteraz nevieme čo je Harry vlastne zač! Síce nás to každého obralo o pár drobných ale stálo to za to!“ prihovoril sa mi chalan v červených nohaviciach. „Louis Tomlinson! Som rád že konečne viem kvôli komu som prehral 50 libier!“ objal ma. Tak som teda objala aj ja jeho.

„To mi je ľúto! Aj Niall hovoril že prišiel o 20 libier! Samozrejme mojou zásluhou!“ pousmiala som sa

„Boli sme proste hlúpi! Neodhadli sme Harryho správanie! A to sme si mysleli že ho poznáme lepšie než on sám! Ja som prišiel o 70 libier! Liam Payne! Rád ťa spoznávam!“ usmial sa a podali sme si ruky.

„Musím vám vlastne poďakovať za to že ste boli taký blbý! Inak by som nebol o 180 libier bohatší!“  zasmial sa Harry.    

Od vtedy sme už väčšinu času trávili u nich doma. S chalanmi bola sranda. Behom týždňa sa už vo všetkých novinách písalo len o nás dvoch. Na sociálnych sieťach som si našla aj pár hateov. Ale Harry ma vždy podržal a tak som to nebrala vážne. A však dva týždne sú krátka doba. A ani sme si to neuvedomili a ja som mala letieť späť na Slovensko. Harrymu som nepovedala čas odletu aby za mnou neprišiel. Nechcela som sa s ním na letisku lúčiť lebo som vedela že by som to nezvládla a určite by som sa rozplakala. Teta mi povolila byť vonku až do 1 aby som si posledný deň užila.  Harry po mňa ako vždy prišiel až domov. Prišli sme k nemu domov! Ja som sa na neho len spýtavo pozrela!

„Neboj máme dom len pre seba! Chalanov som vyhodil!“ usmial sa

„Chudáci! To si nemusel!“

„Musel inak by nás otravovali! No jediný chudák je asi Niall pretože ten musel ísť do hotela! Ostatný budú spať u priateliek! Jeho vina! Keby mal frajerku nemusel by riešiť kde bude spať!“  vytiahol ma z auta zaviedol do obývačky.

„Zostaň tu! Nikam nechoď! Musím ešte niečo dokončiť!“ posadil ma na gauč. Tak som si pustila telku. Asi po pól hodine sa konečne ukázal.

„No konečne už som ťa chcela ísť hľadať!“

„To by si všetko pokazila! Zatvor oči!“ usmial sa

„Ale na čo?“

„No ták prosím!!“ hodil na mňa psie oči. A tak som ho poslúchla. Chytil ma za ruky niekam ma viedol. Trocha som pootvorila jedno oko aby som videla kam to vlastne ideme.

„Hééj! Nepodvádzaj!“ a dal mi ruku na oči. Potom sme zastavili. Postavil sa za mňa. A potom mi pošepkal do ucha „A teraz môžeš otvoriť oči.“ Pomali som otvárala oči aby som videla kde to vlastne sme. Otvorila som ústa od údivu! Lebo to čo som tam videla bolo nádherné! Stáli sme v kuchyni. Všade boli zhasnuté svetlá. Len na stole boli pozapaľované sviečky. Stôl bol krásne prestretý!

„Tak dúfam že si hladná!“ ako pravý džentlmen mi odsunul stoličku aby som si mohla sadnúť a potom ma aj prisunul bližšie k stolu. Potom priniesol dva taniere krásnej krémovej polievky! Do pohárov nám nalial biele víno a potom si sadol. Pripili sme si a začali jesť.

„Harry to si varil ty?“ spýtala som sa ho hneď ako som to ochutnala

„No áno! Nechutí ti?!“ hodil na mňa sklamaný pohľad

„Nie nie! Je to úžasné! Ešte som nikdy nejedla nič lepšie! Nevedela som že vieš tak dobre variť.“ Usmiala som sa. Potom nám priniesol cestoviny a nakoniec aj dezert. Všetko bolo vynikajúce! Ešte nikdy som sa tak dobre nenajedla.

„Dáš si ešte? Mám toho plný hrniec!“ spýtal sa keď odnášal taniere po dezerte

„Nie vďaka! Už teraz mám pocit že prasknem! Nechaj to pre Nialla ten sa tomu určite poteší!“ zasmiala som sa. Ako som sa tak na neho pozerala ako upratuje hrnce do chladničky zmocnil sama smútok. On totiž nevedel že zajtra sa už neuvidíme. Že dnes sme posledný krát spolu. Povedala som mu že lietadlo mi letí až večer a tak si myslel že budeme zajtra spolu. Trápilo ma to že som mu musela takto klamať ale bolo to tak lepšie.

„Ukáž pomôžem ti s tým!“ ponúkla som sa. Už som tam nemohla len tak sedieť.

„Ale to nemusíš ja to zvládnem!“ a dal aj posledný hrniec do chladničky.

 Neovládla som sa a privlastnila som si jeho pery. Jemne som ho bozkávala a on mi každý bozk s láskou opätoval! Zrazu sme sa začali bozkávať vášnivejšie! Jemne ma pritlačil k chladničke. A vtedy som sa rozhodla.  Keď sme už posledný krát spolu tak si to aspoň riadne užime! Vošla som mu rukou do vlasov a pritlačila sa k nemu bližšie. Vošiel mi rukou pod tričko a jemne mi hladil chrbát.  Ja som sa neodťahovala a tak pochopil o čo mi ide. Vzal ma na ruky a vyniesol von z kuchyne. Cestou do jeho izby sme sa stále bozkávali. Otvoril dvere na svojej izbe a jemne ma položil na posteľ. Vyzliekol mi tričko a hodil ho na zem. Ja som urobila to isté. Začal ma bozkávať na krku a išiel stále nižšie a nižšie. Keď sa mi dostal k rifliam vyzliekol mi ich a odhodil preč. Potom sa zase vrátil späť k mojim perám. Prevalila som sa na neho a obkročmo som si naňho sadla. Po chvíli som už mala na sebe len nohavičky. Zišla som teda k jeho nohaviciam a vyzliekla som mu ich. Potom sa prevalil on na mňa a z nočného stolíka vytiahol kondóm. Bol to ten najlepší večer v mojom živote. Keď sme tam potom vedľa seba ticho ležali z oka mi vyšla jedna slza.

„Niki! Neplač! Nejako to vyriešime!“ zašepkal a pritisol si ma k sebe.

„Už by som mala ísť! Za chvíľu bude 1.“

„Nechoď! Zostaň tu cez noc! Prosím!“

„Prepáč ale nemôžem! Nechcem robiť tete nervy aj v posledný deň! A ak tu zostanem cez noc lúčenie bude ešte horšie!“

„Ta ešte chvíľku! Potom ťa zaveziem domov. Len tu ešte chvíľu zostaň!“ pobozkal ma na vlasy. Bola som tam ešte hodinu. Potom som sa obliekla. Keď sa začal obliekať aj Harry zastavila som ho.

„Nie! Pôjdem taxíkom! Zostaň tu.“ Povedala som s mierne priškrteným hlasom

„Ale ja ťa rád zaveziem domov!“

„Bude to tak lepšie! Prosím!“

„Tak dobre!“ súhlasil. Odprevadil ma až k dverám. „Zajtra ešte prídem! Sľubujem!“ tie slová ma zaboleli! Dal mi sľub ktorý už nestihne splniť! Posledný krát som ho vášnivo pobozkala. Hneď ako sme sa dotkli perami spustili sa mi slzy prúdom! Na šťastné spomienky! Odtiahla som sa.

„Zbohom láska!“ povedala som a ušla von.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

takže ďalší diel je tu :D ale neviem či sa to oplatí pridávať :/  nečíta to veľa ľudí teda až na moju milovanú Emušku <3 ktorá to mimochodom tiež písala :D takže láska tvoje komenty sa nepočítajú!! :* preto prosíím!! komentujte!!