Second Chance (Harry Styles FanFiction)

5. Diel

Nikol

Vtom mi zazvonil mobil. Rýchlo som ho vytiahla z vačku a zistila som že mi volá Klára. Premkol ma strach. Zdvihla som to a radšej po slovensky som sa jej spýtala:
„Čo je Kláry?“
„musíš rýchlo prísť! Teta zistila že nie si doma!“ keďže hovorila po anglicky domyslela som si čo sa asi stalo Rýchlo som položila a ešte rýchlejším krokom som zamierila k východu. Harry išiel rýchlo za mnou.
„Kam sa to ponáhľaš? Veď nie je ani 12.“
„Musím ísť rýchlo domov.“
„Čo si popoluška keď musíš byť doma už pred 12-ou?“ ja som ho ignorovala a ušla som. Po 15 minútach rýchleho behu som prišla do záhrady. Rýchlo som vyšla na náš balkón, ale balkónové dvere boli zamknuté. Tak som sa musela vrátiť a ísť cez hlavné dvere. Ako náhle som otvorila dvere na chodbe sa rozsvietilo svetlo a na schodoch stála tá striga. Pozerala sa na mňa vražedným pohľadom:
„Večierka bola už o deviatej a ja som ti nedovolila ísť von.“
„Ale ja...“
„Nezaujíma ma čo si myslíš! Padaj do izby! Ráno sa priprav na svoj trest!“ utekala som do svojej izby. Klára už sedela na svojej posteli a plakala.
„Bolo ti to za potreby?! Zajtra ťa určite pošlú domov a ja tu zostanem zase sama!“ celá rozrušená bľabotala po anglicky.
„Neboj sa. Nejako sa to vyrieši.“ Povedala som a zaľahla do postele.
„Aspoň si sa zabavila?“ opýtala sa ma.
„Hej. Stále ma tam otravoval nejaký retard.“ Potom nastalo ticho. Ráno som vstala extra skoro pretože som sa chcela pripraviť na ten úžasný trest. O siedmej som už čakala v jedálni. Po chvíli tam už napochodovala aj ona.
„Dúfam že si sa z toho včerajšku poučila a za trest sa oddnes budeš učiť aj nemecky.“
„Nemohli by ste ma radšej poslať domov?!“
„Takú radosť ti neurobím! To by nebol trest!“ vypochodovala von z jedálne, ja som celá šťastná vybehla hore. Jeden jazyk navyše nebol nič v porovnaní z ďalším sťahovaním. Keď som otvorila dvere, zakričala som na Kláru:
„Ostávam tu!“
„To je výborné ani nevieš akú radosť si mi spravila.“ A hodila sa mi okolo krku. Po tomto incidente si na mňa tá hysterická babka dávala už väčší pozor, takže ďalší útek už nepripadal do úvahy.

Zrazu sa blížila plesová sezóna. Pri obede nám striga dala dve pozvánky na ples. Takže celé natešené sme s Klárou išli do mesta nakupovať plesové róby. Povymetali sme tie najdrahšie butiky v celom Londýne. Domov sme išli v dvoch autách. V jednom boli iba samé tašky a v druhom sme sa viezli my. Celý deň sme si vymýšľali účesy a kombinovali doplnky. Nakoniec som si vybrala marhuľovo oranžové šaty s bielym opaskom, k tomu biele lodičky. Ako doplnky som si vybrala strieborné náušnice a tenkú striebornú retiazku. Vlasy som si vyčesala do drdola a pozdĺž tváre som si nechala voľne visiace pramienky vlasov. Klára mala na sebe dlhé ružové šaty s volánikmi a mala voľne pustené vlasy. Vonku na nás už čakala limuzína. Keď som zbadala strigu skoro som sa povracala. Vyzeralo to ako keby si okolo seba obtočila kus koberca. Všetci sme nasadli do auta a už sme sa viezli. Keď sme prišli na miesto, vstúpili sme do obrovskej prepychovej sály plnej vyberaných hostí. Na strope trónil obrovský krištáľový luster. Bola som uchvátená. S Klárou sme sa hneď odtrhli od tej starej ropuchy  a išli sme sa zabávať.

Harry  

„Čo si popoluška keď musíš byť doma už pred 12-ou?“ posmešne som sa spýtal a to už ona zdrhala bohvie kam. Začal som sa nudiť tak som sa pobral domov. Prišiel som domov celý smutný. Chalani boli ešte hore a pozerali telku.
„Čo tak skoro doma Harry?“ ozvalo sa s kuchyne. Niall pripravoval pukance.
„Bola tam nuda.“
„Čo si bol v gay-clube keď tam bola nuda?“ uštipačne sa ma spýtal Zayn.
„Ale nie. Len som stretol jednu babu.“
„A čo? Nedala ti? Tej babe by si mal dať ocenenie. To je prvá po dvoch rokoch!“ smial sa mi Liam.
„Čo si to o mne myslíte?! Že  vždy keď idem do baru musím niektorú pretiahnuť.“
„Áno!“ zvolali všetci naraz. Odvtedy som chodil do toho baru každý večer. Už nikdy som ju tam nestretol. Po čase som na ňu už aj zabudol.

Blížila sa plesová sezóna. Ako vždy nás zasypali kopou pozvánok. Vždy sme sa rozhodovali podľa pozvánok tak sme si aj tento rok vybrali tú najkrajšiu. Dal som si bledučko oranžovú košieľku a k tomu čierne sako a nohavice. Keď sme tam prišli, prvá vec, ktorú Niall spravil, že zamieril k švédskym stolom. Ostatný chalani čakali pred vchodom na svoje frajerky. Zrazu som sa otočil dozadu, zbadal som ju. Stála tam v krásnych oranžových šatách. Umieral som keď som ju videl. Šaty jej siahali po kolená. Mala krásne opálené nohy. Okolo pása mala biely opasok. Na nohách mala obuté lesklé biele lodičky. Biele bolerko jej zakrývalo opálené plecia. Na krku sa jej leskla strieborná retiazka a na ušiach sa jej leskli strieborné náušnice. Bol som uchvátený. Rozbehol som sa k nej. Akurát išla k stolíku s pitím. Tak som jej zakryl zozadu oči.
„Ahoj zvonček. Dlho som ťa nevidel.“ Povedal som s úsmevom.
„To si zase ty?! Čo tu robíš?“
„Čakal som trošku milšie privítanie.“ V tom akurát začali hrať valčík. „Smiem prosiť Zvonček?“
„Ti hrabe?! Ja neviem tancovať valčík!“
„Tak ťa to naučím.“ Schmatol som ju za ruku a ťahal som ju na parket. Celú cestu sa vzpierala.
„Harry ja vážne neviem tancovať valčík!“
„A ja ťa to vážne naučím!“ začal som jej vysvetľovať kroky. Išlo jej to fakt dobre. Po chvíli sme sa už zvŕtali po celom parkete.
„Musím uznať, si dobrý učiteľ.“
„Pochybovala si o mojich schopnostiach?“ zasmial som sa.
„Ešte stále si mi nepovedal čo tu robíš.“
„Čo sa asi na plesoch robí? Prišiel som si zatancovať a zoznámiť sa s peknými dievčatami. Počúvaj nie je ti v tom svetríku teplo?“
„A nechceš ísť radšej von sa prejsť?“
„Áno jasné! Prečo nie?“ vyšli sme von „Vieš že moja obľúbená farba je oranžová?“
„Myslela som si to. Inak by si si asi nedal oranžovú košeľu.“ prechádzali sme popri fontáne a zrazu som zbadal, že sa trasie od zimy.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ďaľší diel je tu :) som rada že sa mi ju podarilo pridať už dnes :D tak komentujte :D