„O čom sa chceš rozprávať?" opýtala som sa ho aj keď som veľmi dobre vedela o čom..
„Trikrát hádaj..." hodil na mňa ten jeho kyslý výraz.
„Ach, a nemôže to počkať do rána? Už som dosť unavená a ty určite tiež." snažila som sa z toho vykľučkovať.
„Nie. Porozprávame sa teraz." povedal prísnym tónom.
„A to sa akože chceš rozprávať tu na chodbe?"
„Oh, to je pravda.. Poď!" otočil sa a začal kráčať.
„Počkaj! Kam to ideme?" opýtala som sa ho popri tom ako som za ním cupkala.
„Do mojej izby." odvetil a ďalej pokračoval v chôdzi.
Do jeho izby? Hmm, tam som ešte nebola. Som zvedavá ako to tam vyzerá!
Jeho izba vyzerala presne tak ako som si ju prestavovala. Jednoduchá, útulná, skromná. Taká, ako je aj on.
Yoongi sa hneď posadil na posteľ a kývol na mňa aby som za sebou zavrela dvere. Hneď ako som tak urobila, začal:
„Premýšľal som." pozrel sa na mňa.
„A?? Načo si prišiel?" opýtala som sa ho nedočkavo.
„Svoj dlh voči mne splatíš vtedy, keď to budem potrebovať. Na teraz máš pokoj."
„Huh?? Vážne?.. Robíš si srandu?" vydýchla som si.
„Ja si nikdy nerobím srandu." povzdychol si. „Si voľná. Ale keď ťa niekedy o niečo požiadam, o hocičo, neodmietneš. Rozumieš?"
„Um, jasné.. Ale aj tak, je mi ľúto že som ti zjedla ten jogurt. Ja.. keď som ho tam zbadala, neodolala som. Jahodový je totižto môj najobľúbenejší! Ale už sa to viac nebude opakovať sľubujem!!"
„To je už jedno. Toto som už počul mnohokrát."
„Vážne? Od koho?"
„No predsa od Taehyunga alebo od Jungkooka. Veď práve kvôli tým dvom sme tu zaviedli tie menovky. Pretože oni sú schopní zjesť všetko čo im vojde do cesty."
YOU ARE READING
• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔
FanfictionAko každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...) Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...