Po chvíli objímania, má napadla jedna otázka: „Chalani, a nemali sme mať dnes ešte náhodou photoshoot??"
„Mali, ale volal som nech to zrušia. Tiež som sa sťažoval na "profesionalitu" toho magazínu." odpovedal mi Namjoon.
„Dobre si urobil!" ozval sa Yoongi. „Nenecháme im to predsa len tak prejsť."
„Vôbec si to nemusel urobiť Namjoon." pozrela som sa na neho.
„Ale jasné že musel. Nedovolím predsa aby sa do teba takto navážali.." zamračil sa.
„Ďakujem vám. Neviem čo by som si bez vás počala.." usmiala som sa na nich.
„Ty bez nás, alebo my bez teba? Poď sem." usmial sa Jimin a objal ma.
✨🌈✨
Na druhý deň, som sa snažila byť v pohode. Snažila som sa na to tak nemyslieť, rovnako ako aj predtým. Nie je to síce ľahké, ale teraz sa nemôžem utápať v žiali. Predsavzala som si že splním sen svojich rodičov, preto sa musím naplno sústrediť na BTS. Aj dnes som po photoshoote išla hneď skúšať. Chalani ma síce nechceli pustiť, ale nakoniec som ich prehovorila. Tanec mi vždy pomáhal zahnať všetky myšlienky..
Niekto zaklopal na dvere. „Ďalej."
„Min-Ji?" nakukol dnu Yoongi.
„Yoongi? Čo tu robíš?"
Vstúpil dnu. „Noo.." poškrabal sa na hlave. „Prišiel som sa na teba pozrieť.."
Usmiala som sa. „Takže si ma prišiel skontrolovať.."
„Nenazval by som to tak."
„Ale je to tak."
Pozrel sa na mňa. „Hej.. je to tak."
„Veď som vám vravela že budem v pohode. Vôbec si sa sem nemusel trepať."
„Prepáč, ale nemohol som si pomôcť.. Tak ťa tu nechám ešte chvíľu skúšať a ja zatiaľ pôjdem do svojho štúdia." otočil sa.
„Počkaj Yoongi!" zavolala som na neho. „Môžem ísť s tebou?"
„Prečo? Nechcela si skúšať?" prekvapene sa na mňa pozrel.
„Ja len, že už som si prešla všetko čo som chcela.."
Premeral si ma. „Tak dobre. Ale varujem ťa, že tam bude nuda."
VOUS LISEZ
• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔
FanfictionAko každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...) Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...