Ako každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...)
Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Nečakala som že sa niečo také udeje tak strašne rýchlo!
Nevedela som ako reagovať. Ostala som doslova ako socha.
Keď sa odo mňa Tae odtiahol chcela som mu to už povedať. Nechcela a ani som ho nemohla dlhšie klamať a držať vo falošnej ilúzií. Lenže keď som chcela začať zakryl mi ústa.
„Nič nehovor! Prepáč viem že to bolo nečakané.. Môžme sa o tom porozprávať neskôr?"
Povzdychla som si ale prikývla. Tiež vypadal zmätene..
Potom sme vstali a vrátili sa domov. Bez slova.
✨🌈✨
Myslím že teraz sa už určite musím porozprávať s Yoongim.
Napísala som mu kde je, ale neodpísal mi. Spýtala som sa preto Jina. Ten však tiež nevedel. Vo svojej izbe nebol a tak som sa vytratila a išla do štúdia. Ak nebude ani tam tak sa o neho už vážne začnem báť!
Prišla som k Genius Labu a zazvonila. Nič.
Skúsila som to ešte raz. A ešte raz. Našťastie sa odtiaľ ozval zvuk a dvere sa otvorili.
„Yoongi! Prečo mi neopisuješ? Vieš ako som sa bála?" hodila som sa mu okolo krku hneď ako som ho zbadala.
„Myslel som že si zaneprázdnená.." odtiahol sa odo mňa a sadol si za počítač.
Ach, naozaj žiarli.
„Yoongi.." pristúpila som k nemu. „Musím ti niečo povedať."
Otočil sa a spýtavo sa mi pozrel do očí.
„Dnes..." nadýchla som sa. „Dnes ma Taehyung pobozkal." dala som to zo seba von.
Yoongiho oči sa rozšírili. Popravde, takého som ho ešte nevidela.
„Akurát som mu chcela povedať pravdu no on... Ach.."
Yoongi bol ticho. Len sa na mňa díval.
„Yoongi, povedz niečo prosím ťa."
V tom okamihu vstal.
„Kam ideš??"
Neodpovedal, len ma chytil za ruku a začal za sebou tahať von zo štúdia.
Sakra! Asi nebol dobrý nápad povedať mu to. Stavím sa že ideme za Taehyungom.
Rýchlo som sa snažila držať s ním krok ako sme prechádzali chodbami štúdia.
„Čo chceš urobiť Yoongi?" Stále neodpovedal.
Už ma štve! Viem že žiarli ale.. Nesmiem dovoliť aby urobil nejakú blbosť.
„Yoongi!" zastala som a tak bol nútený zastať tiež. Otočil sa na mňa a zazrel.
„Čo robíš?" spýtal sa.
„Ja? Pozri sa na seba. Prosím ťa ukľudni sa. Najskôr sa o tom porozprávajme."
Jeho pohľad aj stisk sa zjemnil. Pristúpila som k nemu bližšie a objala ho.
„Je mi ľúto čo sa stalo. Nechcela som aby sa to takto zvrtlo.."
„Ja viem. Prepáč, chovám sa ako debil."
„Nehneváš sa na mňa?"
„Nie. Ale nie je mi príjemné vidieť vás dvoch spolu.. Chcem aby to už konečne skončilo. Chcem aby každý vedel že si moja."
Pousmiala som sa. „To chcem aj ja. No Taehyungovi to treba povedať jemne, pokojne.. Ale myslím že už je na to ten správny čas. Nechcem ho viac klamať. Nie je to voči nemu fér."
„Tiež si myslím.. Ďakujem že si mi o tom povedala."
„To je samozrejmé! Nemohla som si to nechať len pre seba."
„Asi nebolo ľahké povedať mi to.."
„Máš pravdu. Ale následne sa mi aj uľavilo. Dúfam že to tak bude aj pri Taehyungovi.."
„Povieme mu to spolu?"
„Áno. Rada by som ťa mala po svojom boku keď mu to poviem. Už žiadne tajomstvá. Chcem už aby to skončilo a my sme boli oficiálne spolu."
Chytil ma za ruku. „Budeme. Za chvíľku." pousmial sa. „Ľúbim ťa."
