„Ty ešte nejdeš spať?" opýtal sa ma Tae keď som vstala z postele.
„Ešte nie som ospalá." pousmiala som sa.
„A čo chceš robiť? Veď už všetci išli spať." zamračil sa.
„Asi si spravím horúcu čokoládu!"
„Takže ma tu chceš nechať samého?" odul spodnú peru. „Vieš že nezaspím."
„Tak dobre. Zostanem tu kým nezaspíš, okej?"
Váhal ale nakoniec súhlasil. Ľahla som si vedľa neho a zas mu poslúžila ako jeho plyšák. Asi za 15 minút zaspal. Pomaly a opatrne som sa dostala z jeho zovretia a zišla dolu do kuchyne.
Zamierila som rovno do kredenca, kde je ukrytá čokoláda. Avšak, nebola tam. Zostal tam len prázdny obal. Povzdychla som si a zavrela kredenc.
Čo si teraz dám?
Porozhliadla som sa po kuchyni. Nič ma nezaujalo a tak som otvorila chladničku a prezrela si čo všetko tam vlastne je. Tiež nič čo by mi nahradilo čokoládu. Ešte chvíľu som tam stála a odznova si prezerala každú jednu poličku, až som si nakoniec vzala mlieko. Ako som zatvorila dvere na chladničke, uvidela som vedľa nej stáť Yoongiho.
„Aaaah!" zľakla som sa.
„Pssst!!" chytil mi ústa a zasmial sa. „Hádam som ťa nevydesil?"
Dala som jeho ruku preč: „Ty!... Odkedy tu sakra stojíš?!"
„Chvíľu." pokojne odpovedal.
„To sa nevieš ozvať?!"
„Načo?"
„Na to aby si mi neprivodil infarkt!" Zasmial sa na mne.
„Nesmej sa! To nie je vtipné!" zamračila som sa.
„Tak prečo sa smeješ aj ty?"
YOU ARE READING
• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔
FanfictionAko každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...) Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...