Veľmi veľmi ale že naozaj veľmi veľmi pelne vám ďakujem za 5k!!!! 💜💛💙
Stále tomu neverím..😱😁
VĎAKA!!!✨🌈✨
Na to že som včera išla spať dosť neskoro, som sa dnes zobudila plná energie! (ale s prázdnym škvŕkajúcim bruchom 😄)
Išla som teda do kuchyne niečo si dať lebo to brucho sa nedalo počúvať..
Samozrejme, nemohla som si pomôcť a začala som pripravovať raňajky pre všetkých.„To musíš tak trieskať?"
„Aj tebe dobré ráno Yoongi oppa." zaškerila som sa.
„Dobré..." povedal viac-menej sám pre seba.
„Prečo ešte nespíš? Včera si šla spať neskoro."„Hm, a ty to odkiaľ vieš? Veď si so mnou už večer nebol.." nadvihla som obočie.
„Ja viem všetko." usmial sa.
„Lebo si stalker."
„Už len teba by som stalkoval.." pokrútil hlavou.
„To ako myslíš?!" dala som ruky v bok a odula spodnú peru.
Yoongi sa na mne len zasmial a neodpovedal.
„Okej, ako chceš!" zatvárila som sa urazene a otočila sa mu chrbtom.
Aj tak ma len rozptyľoval od krájania zeleniny.„Snáď sa nehneváš?" ozval sa provokačným tónom.
Ignorovala som ho a ďalej krájala.Lenže nie dlho, pretože ma odzadu chytil za obe ruky a svoju hlavu si položil na moje plece.
Prečo som celá stuhla, omg?!
„Č..Čo robíš??" vykoktala som.„Pomôžem ti."
„Huh??"
„Nakrájam tú zeleninu, len sa už toľko nehnevaj." pousmial sa.
„Oh..Okej... Ale najskôr by si ma mal asi pustiť.."
V tom momente ma pustil.„Prepáč!" vyzeral vyľakane. „Neuvedomil som si to.." poškrabal sa na zátylku a jeho líca sa sfarbili do ružova.
ESTÁS LEYENDO
• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔
FanficAko každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...) Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...