• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔

CHAPTER 34: Hold Me Tight

„Dobré ráno." pozdravila som Jina, no vedľa neho som si všimla Yoongiho. Okamžite čo sa naše pohľady stretli som pozrela do zeme. 

Nečakala som že tu bude.. Posledné dni totižto ledva prišiel ráno k stolu a teraz je tu zrazu ako naschvál ešte pred raňajkami?!

„Dobré." odpovedal Jin. „Ako si sa vyspala?" 

„Hmm.. Normálne." stále som hladela do zeme.

Bože cítim sa tak trápne! 

„Treba ti s niečím pomôcť?" opýtala som sa.

„Nie, zvládnem to." usmial sa.

„Okej, tak ja idem hore." otočila som sa a čo najrýchlejšie odišla preč.

Odišla som do kúpeľne kde som sa dala ako tak do poriadku. Po včerajšku som teda vyzerala fakt hrozne. Potom som išla do izby trošku si tam upratať. 

Neviem či som dnes bola nejaká extra rýchla alebo čo, ale prišlo mi že som to všetko stihla za chvíľku. Nechcela som ísť dolu ale už som bola fakt hladná a môj žalúdok mi to zas dával dosť jasne najavo.

Preto som sa premohla a vybrala sa dole.

„Musíš jej to povedať!" začula som Jinov hlas. „Takto to už predsa nemôže ďalej pokračovať."

„Veď som ti povedal že nemôžem. To mu nemôžem urobiť. Takto je to pre všetkých najlepšie.."

Zastala som a nazrela do kuchyne ale popri tom som strčila do vázy. 

Fakt nenápadné Min-Ji!..

„Oh, už si tu?" pousmial sa Jin.
Zato Yoongi vyzeral nervózne až až!

„Hej." prikývla som.  

„Raňajky už sú takmer hotové."    

Aach, vďaka mojej "šikovnosti" sa už asi nedozviem o čom sa presne bavili. 

 „Mohli by ste zatiaľ prestrieť na stôl." pozrel na nás dvoch.

„Ja to spravím Jin." povedala som takmer hneď. 

Viem veľmi dobre o čo sa snaží. Ale je to zbytočné. Yoongi sa so mnou jednoducho nechce baviť.

Začala som prestierať taniere na stôl, keď zrazu vidím ako k nim niekto prestiera príbor. Bol to Yoongi.

Myslela som že sa na to vykašle keď som povedala že to spravím.

Pozerala som sa na neho a on si to zrejme všimol kedže mi pohľad opätoval. Jeho pohľad bol znova taký mäkký ako keď si včera prezeral moju ruku.

„Raňajky sú tu!" zvolal Jin a mňa len tak vystrelo.  
Má fakt úžasné načasovanie..

✨🌈✨

„Nezamkýnajte dvere." zakričal Jin.
Rýchlo som vybehla z obývačky do predsiene za ním.

„Kam ideš?"

„Do obchodu." odvetil.

„Môžem ísť s tebou?"

„Nie, len pekne ostaň doma."

„Ale Jin.."

„Nie. Aj tak tu treba upratať. Môžeš si k sebe zavolať na pomoc aj Yoongiho." potmehútsky sa usmial a odišiel.

„Sakra.." odula som spodnú peru.

Za ním teda rozhodne nepôjdem. Stačilo mi ako trápne som sa cítila ráno..

Povedala som si že poutieram prach. Začala som obývačkou, tá na tom bola asi najhoršie. Postupne som pokračovala ďalej do izieb.

Práve keď som išla po chodbe objavil sa tam Yoongi. Išiel rovno naproti mne.
Zrýchlila som a chcela ho čo najskôr obísť ale chytil ma za ruku a zastavil ma.

Spýtavo som sa na neho pozrela.

„Včera si povedala že sa potrebujeme porozprávať, no rozprávala si len ty. Dnes je rad na mne. Poď." začal ma ťahať do obývačky.
Posadili sme sa na gauč.

✨🌈✨

„Tak.. Čo mi chceš povedať?"

Bol nervózny. Sedel nepokojne a díval sa dolu.

„Nechcem aby si si o mne myslela že som nahnevaný alebo že som bezcitný.." povzdychol si.

„Nikdy som si nemyslela že si bezcitný Yoongi. Práve naopak.."

Konečne sa na mňa pozrel.

„Prečo mám pre teba takú slabosť?.." povedal viacnenej pre seba.

„Huh??"

„Myslel som že keď sa od teba budem držať ďalej pomôže to, ale je to ešte horšie."

Čože??

„Prepáč mi. Nemyslel som že ti tým ublížim. To som nikdy nechcel."

Už som to viac neudržala a po lícach mi začali stekať slzy.

Yoongi sa ku mne posunul a jemne mi ich strel. Jeho oči boli tiež plné sĺz.

Vedela som že mu nie som ľahostajná. Tak strašne ma to potešilo!

Neváhala som a aj keď viem že nemá moc rád objatia, objala som ho najsilnejšie ako som vedela.
Tiež ma takmer okamžite objal a hlavu si zaboril do mojich vlasov.

„Už to nikdy neurob prosím ťa.."

„Neurobím, sľubujem."

KONIEC 34. ČASTI