Znova som to všetko videla pred sebou. Znova som cítila ten pocit bezmocnosti, strachu, žiaľu, bolesti...
„Min Ji si v poriadku? Celá sa trasieš!" chytil ma Jungkook.
Neodpovedala som. Nemohla som..
„Takže je to pravda?" znova sa ma opýtala tá žena.
„Myslím že by už stačilo." povedal Namjoon tónom, aký som u neho ešte nepočula.
„Nevidíte čo ste spôsobili?" ozval sa Jin.
„Okamžite to vypnite! Interview skončilo." povedal Namjoon a postavil sa.
„Prepáčte, ale nemohla som vedieť že takto zareaguje. Len som si robila svoju prácu." povedala.
Namjoon ju ignoroval a spolu s Jungkookom ma postavili a nohy a vyviedli ma von.
YOONGIHO POV:
Keď som uvidel ten titulok celý som stuhol. Vždy som si o Min-Ji myslel, že je to len rozmaznané decko ktoré malo vždy všetko čo chcelo. Nikdy by ma nenapadlo, že prežila niečo takéto. Videl som na nej, že je úplne mimo. Kývol som na Jungkooka aby jej pomohol vstať. Pridal sa k nemu aj Namjoon a vyviedli ju von. Namjoona som takéhoto nahnevaného ešte nikdy nevidel. No on to aj tak stále udržal pod kontrolou. Narozdiel odo mňa. Keď som začul tú ženskú povedať že si robila len svoju prácu, nevydržal som to a vybuchol som.
„Toto nazývate prácou? Vyťahovať takéto citlivé, bolestivé spomienky a otvárať tým tak staré nezahojené rany?! A to všetko len pre sledovanosť?!! Je mi z vás na zvracanie! Vy sa nazývate ľuďmi? Ste len obyčajné hyeny!!"
BINABASA MO ANG
• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔
FanfictionAko každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...) Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...