Mafiánsky potomok (Mafiánska krv)

Debil.

"Čo sa deje pani ?" Do spálne vtrhnú naši muži. "Te debil zmizol! Nájdite ho, strelte ho do nôh, rúk a do rozkroku! A potom zviažte a dajte mu na hlavu vrece a zavolajte mi ! " Poviem a vyberiem sa do šatníka po zbraň, ale muži ma zastavia. 

"Pani, ale pán si dal premiestniť veci do hosťovskej a on je momentálne v pracovni. Aj tak to mame spraviť ?" Povie s úsmevom na tvári. 

Hheh ty sa mi smeješ ?! No počkaj.  Pomyslím si. Usmejem sa aj ja a pristúpim k nemu. "Naozaj opýtam sa nevinne." Prikývne a ja mu v tej chvíli kopnem kolenom do rozkroku. Hneď je na zemi. 

"Keď sa do smeješ, pozbieraj si tie guľôčky a choď robiť to, čo máš ." Úsmevom prejdem okolo neho a namierim si to za tým smradom do jeho pracovne . 

Otvorím dvere od jeho pracovne a vidím ho sedieť za stolom s nejakými mužmi. Ai ma to neprekvapuje.  " Čo to ma znamenať ?! Dal si si odniesť veci z izby ! " Muži sa zasmejú a mňa to nakoplo k tomu aby som ho ponížila. 

"Prosím choď preč. Riešim tu niečo veľmi dôležite. " Povie s prísnym pohľadom. "Ale čo ?  Aj mňa to zaujíma" , priblížim sa ku kreslu a jeden z mužov ma nechá si sadnúť. "Takže čo som zmeškala?" Poviem s úsmevom. 

"Kat! Neprovokuj !! Choď preč inak za seba neručím."  Už pení. 

"Boss veď ju tu nechajte. Taká krásna spoločnosť nám prospeje ako uvoľnenie od toho rokovania." Povie postarší muž a usmeje sa na mňa. Nie je škaredý, no ani pekný. Úsmev mu opätujem. "Som rada, že aspoň niekomu sa páči moja spoločnosť." Nahodím koketný pohľad. Nevedomky si zakúsne do pery a ja viem, že ho už mám. Priemerným vidím, že Ted je pred výbuchom.  Takže je čas odísť. Postavím sa a otočím sa na toho muža. "Tešilo ma..", dokončí to za mňa, " Patrick." 

"Dúfam, že sa čoskoro uvidíme pani Daltonová." Pozriem sa na Teda a potom na Patricka. "Onedlho Lovato." Patrick sa pozrie tiež na Teda a usmeje sa naňho. "Dobre, súhlasím. Zmluvy mi pošli do troch dní." Otočí sa na mňa a žmurkne. "Tešilo ma a do skorého videnia." Pobozká mi ruku a odíde preč. 

Pozriem sa na Teda v nádeji, že sa bude mračiť a bude kričať, že som len jeho a nikoho iného a že sa tak mám správať. Myslela som si, že ma pobozká a skončíme v posteli pri dobudovaní. 

Ale jedine čo som videla, bol úsmev. Šťastný úsmev. Pozrela som sa naňho nechápavo. 

"Tvojím správaním si mi uzavrela obchod, ktorý som sa snažil uzatvoriť tri roky. Neviem ako to mohlo fungovať, ale vyšlo to." Hovorí to obrovským úsmevom na tvári. 

"Ty sa nehneváš ?!" Pozerala som sa naňho ako na medveďa mutovaného s jednorožcom. 

"Nie. Kľudne sním choď na večeru alebo sa sním vyspí. Mne to je jedno." Povie a vyberie sa k dverám. Rýchlo ho chytím za lakeť a on zastavím. "To ti je  jedno či sa  sním vyspím ale nie ?" Opýtam sa s plačlivým hlasom. 

"Áno. Je mi to jedno. Úž mám toho dosť. Dosť som trpel, keď som si myslel, že si mrtva. A keď sa dozviem, že budeme mať opäť bábätko mi povieš, že si ho chceš dať preč. Alexa som nevidel vyrastať! Chcel som vidieť vyrastať aspoň to male, ale ty si sa rozhodla. Je koniec. Rob si čo chceš. Kľudne si nájdi milenca." Odíde preč a ja padám na zem.