Mafiánsky potomok (Mafiánska krv)

Alex?!

Kat?!

"Áno Kat Lovato", poviem a pozriem sa na môjho možno budúceho šéfa. Ale zdá sa mi povedomí. Viem, že som ho už niekde videla, ale neviem si spomenúť kde. "Nevideli sme sa už niekde ?" Šokovane sa na mňa pozrie. OK ta toto je už divné.

"Ty.. ty si ma nepamätáš ?" Povie nervózne. Ja som vedela, že som ho niekde videla. Určite si pamätám takých sexi chlapov.

"Nie mala som taký "malú" nehodu a stratila som pamäť, ale pomaly sa mi vracia, ale nie všetko. Odkiaľ sa poznáme ?" Spýtam sa ho zvedavo. Určite mi pomôže nájsť môjho syna a manžela. "Ja..ja som..." Nedokončí vetu, lebo do kancelárie vstúpi jeho sekretárka. "Pane volali zo školy Vášho syna mate sa tam okamžite dostaviť." Povie a čakám čo spraví. Pozrie sa na mňa divným pohľadom. Neviem ho popísať. "Ja..ja musím, ale si prijatá, zajtra začínaš." Hľadí na mňa, ale potom sa spamätá a odíde.

Ted

Pane Bože na nebi. Ona žije. Ona žije! Moja Kat žije ale nepamätá si ma a ani Alexa. Alex! Skoro som naňho zabudol. Dúfam,že sa mu nič nestalo.

***pri škole****

Vystúpim z auta a namierim si to do budovy školy. Nájdem kanceláriu riaditeľky, zaklopem a ozve sa, "vstúpte".

Vstúpim a sadnem si do kresla vedľa Alexa, ktorý má pod okom modrinu. "Čo sa stalo ?! Prečo máš modrinu." Spýtam sa Alexa, ale ten iba sklopí zrak a pozerá sa na svoje ruky, ktoré má položene na nohách. "Alex sa pochytil so svojim spolužiakom".

Povie riaditeľka a ja sa otočím na Alexa. "Prečo si to spravil ?" Pozrie sa na mňa a ja vidím v jeho očiach smútok. "Vysmieval sa mi, že nemám mamku. Ja som sa naštval a vrazil som mu jednu do nosa a asi som mu ho zlomil." Povie a jedna slza mu vypadne z oka. "Kde si sa naučil takto udierať?" Spýta sa ho riaditeľka a pozrie sa na mňa.

Ja len pokrčím ramenami. "Mamka..mamka ma to naučila." Povie a pozrie sa na mňa a ja ho silno objímem. Och keby si len vedel, že mamka žije. Ale nemôžeš ju vidieť, lebo si nás nepamätá. Ale časom sa všetko vráti do normálu prisahám.

Kat

Po "pohovore" som šla za Cass do práce. Ten dom som nášla veľmi rýchlo, bol to ten najväčší aký som videla na tejto ulici. Ale už som ho videla. Nepamätám si kedy ale videla.

Zazvoním a dvere mi otvorí Cass. "Ahoj no čo ako ?" Spýta sa ma a chytí ma za ruku a ťahá do vnútra. "Som prijatá!" Poviem a začnem skákať ako nejaká tínedžerka. "To je úžasne", povie a objíme ma. "Poď pomôžeš mi s obedom pre Alexa." Povie a chytí ma za ruku a vedie do kuchyne.

Po asi polhodine sa otvoria vchodové dvere a môj šéf povie " sme doma". Obed je hotový a naservírovaný na stole. S Cassidy sedíme v kuchyni a pijeme kávu, keď v tom do kuchyne vbehne malý chlapec. Je za mojím chrbtom takže ho nevidím.

"Dobrý deň", pozdraví a ja sa na naňho otočím. Šokovane sa naňho pozriem. Ja si ho pamätám, veď to je môj syn. Môj syn!  "Alex", vyslovím jeho meno a on sa rozbehne ku mne, postavím sa a vezmem ho na ruky a silno objímem. "Synček, láska moja", poviem a rozplačem sa. "Mami, mamička tak veľmi si mi chýbala!"