Mafiánsky potomok (Mafiánska krv)

Krv

Po pár bozkoch ho od seba odsotím. "Zbláznil si sa ?! Vedľa máš svoju štetku a mňa tu bozkávaš ?! Spamätaj sa konečne." Poviem naštvane. Aj keď som len tak-tak odolávala, musela som ho odstrčiť. Musím vyhrať hru! " Ja som sa zbláznil ? To ty sa tu premávaš skoro nahá, len aby som ťa pretiahol." Povie a priblíži sa ku mne a zašepká mi do ucha. " Chceš kričať tak, ako ona ? Chceš sa pod do mnou zvíjať tak ako ona ?" Jemne mi vezme laloček do úst.  Tak veľmi chcem, aby bol opäť môj, ale teraz to nie je možne a ani nebude pokiaľ tu štetku nevyženiem von z nášho domu. 

Jemne mu rukou prejdem po rozkroku a on sa zachveje. Je ako kameň! "Ja to nechcem, ty po tom tužíš a som si istá, že si to predstavuješ." Poviem a silno mu stlačím rozkrok až zjojka.  Odstúpim od neho a opäť sa mu otočím chrbtom. " Chcela som prebrať, ako tu budeme bývať. Buď si nájdeš byt a tam si presťahuješ svoju štetku alebo sa odsťahujem ja a s deťmi budem bývať u rodičov."   Otočím sa na Teda a ten sa na mňa samoľúbo pozrie. "Deťmi ? Zrazu so mnou chceš mať aj druhe dieťa ? Hah. Moje deti budu bývať so mnou a ty si choď kde chceš."  

Nedám na sebe vedieť, ako ma to zabolelo a usmejem sa. "Si až taký hlúpy, že si myslíš, že ti nechám svoje deti ? Oni sú a aj budu iba moje a dobre vieš, že nemám problém s nimi zmiznúť. A je tu ešte jeden dôležitý detail, ty nie si zapísaný ako otec v Alexovom rodnom liste, takže na Alexa nemáš právo. Na tvojom mieste by som sa bála. Môžem s Alexom odcestovať do cudziny kedykoľvek a kdekoľvek a nikto mi v tom nezabráni." Hľadím Tedovi do oči a vidím tam smrť. Zabíja ma pohľadom. A mám ťa Tadeáš Daltom. Otočí sa a vybehne z izby a samozrejme nezabudne tresnúť dverami. S úsmevom si ľahnem do postele a premýšľam nad tým, aké bude ráno. 

Neskoro v noci sa zobúdzam na silnú pichľavú bolesť v podbrušku. Rozospato otvorím oči a odkryjem prikrývku a zhrozím sa. Medzi nohami mam krv. Veľa krvi.