MALFOYOVÁ? POTTER! (Harry Potter next generation )

3/ Neznámy hlas

Pohľad Emmy

Piaty ročník a s ním viac učenia, viac skúšok a čo je najhoršie, tento rok píšeme VČÚ. Pre merlina, ktorý debil také niečo vymyslel. Ak máte pocit, že s Potterom som už za dobre a sme kamaráti, tak vás asi sklamem. Potter je stále otravný, arogantný,...,  ba ešte horší ako pred tým. Neustále ma provokuje. Ahgg. 

,,Potter, polož to!" Ziapala som a zároveň naháňala chrabromilského stíhača, ktorého tak veľmi nenávidím. 

,,Tak veľmi.... Malfoyová to ma až tak miluješ?" Otvoril môj, podotýkam MÔJ denník a začal z neho nahlas čítať. To už som stratila nervy a skočila na neho zo zadu, Potter stratil rovnováhu a spolu sme spadli na tvrdú zem Rokfortskej školy. Chvíľu sme zápasili ale nakoniec som vyhrala a sadla si na neho obkročmo. 

,,Keby si všimneš celú vetu tak zistíš, že je tam napísane "Tak veľmi ho nenávidím"."  Rozkričala  som sa na celú chodbu a moja ruka "náhodou"  pristála na líci Jamesa Siriusa Pottera. Tvárou mu až trhlo do boku. Na líci mal červený odtlačok mojej ruky. Nad svojou prácou som sa musela pousmiať. 

,,Nemáte nič iné na práci?!" skríkla som, keď som si všimla, že na nás celá chodba pozerala. Vstala som z Pottera a išla si robiť domáce úlohy do knižnice. 

,,No konečne." Povedala Rose, ale svoje belasé oči neodtrhla od knihy aritmancie. Len som prevrátila očami a pustila sa do svojich úloh. Z knižnice nás vyhnala až stará madam Pinceová. Prečo musí byť zajtra pondelok? Večeru sme nejako zmeškali, tak sme išli rovno do dievčenských spální. Dvere sa zavreli same od seba až sme nadskočili. 

,,Asi prievan." Mykla plecom Rose a usadila sa na svoju posteľ  zo svojho stolíka si zobrala dáky muklovský román s názvom " Anna zo zeleného domu". Už ten názov ma odpudzuje otvoriť tú knihu. Spadla váza. Len tak bez príčin a prievan to tentokrát nebol. Okná boli zavreté. Niečo tu nehraje. 

,,Auu!" Zaskučala som. 

,,Čo?" Spýtali sa Rose s Hope nechápavo. Len som pretočila očami a zase pozerala von oknom. A zase. 

,,Merlin, to nemáte inú zábavu ako šťuchať ma pod rebro?" Otočila som na Hope, ktorá si počítala kartičky z čokoládových žabiek a Rose ponorenú do už spomínaného muklovského románu. Obe sa tvárili nechápavo. Už, už som im chcela vynadať, keď som sa ocitla nad zemou a vôbec som netušila čo sa deje. 

,,Baby, okamžite ma dajte dole!" Hučala som a kopala nohami.

,,Em, my nič nerobíme." Povedala Rose s úškrnom na tvári. Ani neviem ako som sa dostala do kúpeľne. Chcela som ujsť len bolo zamknuté a ani  Alohomora nepomohlo. No super. Všetka hygiena začala padať na zem. 

,,Bojíš sa Emma?" spýtal sa hlas, ktorý som nepoznala. Začal vo mne stúpať strach. Na sebe som nedala nič poznať, veď som predsa Malfoyová. Hlas sa ozval znova, no teraz už blízko pri mne.

,,Žeby sa naša malá dcérka Draca Malfoya naozaj bála?" Povedal neznámy hlas, keď som zacítila známu vôňu mätových žuvačiek. 

,,Potter, za toto je z teba mŕtvy čarodejník!" Skríkla som a v kúpeľni sa ozval Potterov smiech. Váľal sa na zemi a smial sa ako pomätený. Vedľa čiernovlasého debila bol pohodený neviditeľný plášť a Záškodnícka mapa. 

,,Malfoyová, m-mala si sa vidieť, už som s-ssi myslel, že sa rozplačeš." Povedal keď sa ako-tak upokojil. Netrvalo dlho a vybuchol do ďalšieho záchvatu, pri ktorom mu až slzy tiekli od toľkého smiechu.

,,Toto oľutuješ, Potter!" Zavrčala som a odtesnila dvere aby som mohla vyjsť von z kúpeľne. Pri mojich slovách Potter zmeravel. Nechcem sa chváliť ale Potter sa mojich pomstiev bojí. Otvorila som okno a na metle som vyletela von z izby. Studený októbrový vzduch som počula zavýjať v mojich ušiach. Z hlavy sa mi vyplavili všetky myšlienky, problémy a aj chrabromilský čiernovlasý študent...našťastie.

Haj gajs! Nová kapitola. Nič zvláštneho, nudná ako vždy. Užite si čítanie. Vote, koment poteší.

__MARI__