Potter, Malfoyová. Malfoyová, Potter. Dvaja najväčší rivali Rokfortskej Strednej Školy Čarodejníckej. Nenávisť medzi nimi je povestná. James Sirius Potter cassanova, ktorý si získa srdce každej študentky, okrem jednej. Dcéry Draca Malfoya, Emma El...
Ema, zlatíčko, prepáč, ale s Ginny sme sa rozhodli medzi tebou a Jamesom prelomiť ľady. Tak o chvíľu odchádzame. Chodte sa vybaliť a nanovo zbaliť."
Nie, nie ona si zo mňa len uťahuje a o chvíľu vybuchne do smiechu. Azda si nemyslí, že ten dom bude stáť po tom, čo budeme s Potterom v ňom spolu. SPOLU. Pri najlepšom skončím v Azkabane za vraždu, umučenie hoci čo, čo ublíži Potterovi. Mamka s otcom sa postavili a išli niekam, neviem kam. (Čo? XD). Fajn, vzdala som to a šla do svojej izby, ktorú som nevidela dlhého pol roka.
Biele závesy sa hýbali vo vetre z otvoreného okna. Pracovný stolík, na ktorom boli uložené knihy, brká, pergameny a v neposlednom rade starý, vypísaný denník. Posteľ rovnako neupravená ako keď som odchádzala. V rohu izby mamine staré husle, na ktorých som sa učila hrať. Pohľadom som prešla po tejto málo obývanej miestnosti a sadla si na posteľ. Zobrala do ruky mobil, ktorý ležal na nočnom stolíku a utrela z neho prach. Vyťukala kód a prihlásila sa na Facebook. (Aj čarodejníci potrebujú FB :D. Nech nezaostávajú.) Pár správ od skupiny, muklovských kamarátov a...Pottera?! Nepýtajte sa ma, ako je možné, že ho mám v priateľoch, lebo to sama neviem.
James: Malfoyová? Počula si tú novinu? Vraj prelomiť ľady. Robia si srandu, že?
Emma: Potter? Áno, počula som tú "skvelú" novinu. Ak prelomia ľady, dám im merlinov rád prvého stupňa. Potter, ty si strašne naivný. -_-
James: Kedy máte prísť? A neposielaj tých Číňanov! *-*
Emma: Neviem, asi večer. A myslíš týchto Číňanov -_- -_- -_- -_-? Dneska ťa prídu strašiť, ;) Mimochodom, nemáš komu písať, že píšeš mne?
James: Jedine kto ma bude strašiť si ty ráno, neupravená XD. Tak nejako, píšu mi iba dievčatá, ktoré nepoznám. Vieš, čo ak ma znásilnia? :O
Emma: Potter, už len teba by niekto znásilňoval. XD Ani hluchá, ani slepá, ani nemá nie. XD Potterovi vadí, že mu dievčatá píšu? :O Odmeraj si teplotu, lebo mi ochorieš. :D
James: Takže tebe ochoriem? :D Malfoyová, Malfoyová...
Merlin, ja som tupá. Na tú správu som mu radšej neodpovedala. Zobrala som si kufor a začala sa vybaľovať. Špinavé habity som dala do prania a ostatne veci poukladala do skrine.
,,Emma, zbaľ si aj niečo slávnostnejšie," zakričala mama z dola. No nie mami, na Štedrý večer budem v teplákoch. Pobalila som si legíny, tričká, svetre, dvoje šaty, rifle. Ostatné veci čiže šmiky, mobil, slúchadka, nabíjačku, peňaženku a malý repráčik som hodila do vaku a všetko odložila ku vchodovým dverám. Vbehla som naspäť do izby, kde som sa prezliekla do niečoho pohodlnejšieho na cestu. Tepláky, tielko a veľký adidas sveter.Prútik som si dala do vačku teplákov. Počkali sme na mamu, dokým dobalí svoj kufor a mohli sme vyraziť.
Otec hodil hop-šup prášok do krbu. Plameň zmenil svoju farbu na zelenú. Scorp išiel ako prvý. Zreteľne povedal adresu domu. Potom išla mama. Vstúpila som do ohňa. Oblialo ma príjemné teplo. Povedala som adresu a už som sa krútila. Rozmazané farby mi spôsobili nevoľno. Zatvorila som oči a o chvíľu som bola v obývačke Potterovcov. Mali to tu pekné, to musím uznať. Závesy bordovej farby, príjemne ladili s bielymi stenami. Na stenách fotky malých detí, svadobné fotky a fotky z dovoleniek. Biely gauč s čiernym kobercom priam bili do očí. Všetko vyzeralo tak útulne.
Mama a Scorp sedeli na gauči. Teta Ginny jej a otcovi, ktorý stihol prísť a nejako sem dostať sem aj kufre niesla kávu na podnose.
,,Scorp, Albus je hore. Druhé dvere vľavo," povedala teta Ginny. Scorp prikývol a vybral sa na schodisko. ,,James je tiež hore. Môžeš ísť za ním," dodala, keď ma videla. ,,Izba vedľa Albusovej." Len som prikývla išla za Potterom. Zaklopala som. Po krátkom ďalej som vstúpila. Z Potterovej postele na mňa vyletel malý, yorskhire. Mohol mať tak dvadsať centimetrov od zeme. Na hlave mal malý copík, pripevnený mašličkou. Zobrala som si ho na ruky a začala sa s ním hrať. Celkom som zabudla na to, že Potter je v rovnakej miestnosti, ako ja.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Potter ležal rozvalený na posteli a s úškrnom na tvári nás pozoroval. Sadla som si na stoličku pri čom som zhodila z nej všetky potterové veci. Malého hava som položila na zem no ten začal kňučať a chcel ísť napäť na ruky.
,,Zradca," zašomral Potter a sadol si.
,,Ako sa volá?" spýtala som sa u spomínaného chlapca.
,,Drobček," odpovedal. To meno sa mu hodí. Malý, chutný, ňuňu havuško.
,,Potter?" počkala som kým sa na mňa pozrie. ,,Môžem ho ísť vyvenčiť?" spýtala som sa.
Prekvapene na mňa pozrel. ,,Veď to tu nepoznáš," povedal mierne šokovaný. ,,Nevadí, môžem?" naliehala som. ,,Jasné, poď," povedal a začal sa obliekať. ,,Kam?"
,,Venčiť," usmial sa a už uväzoval Drobčeka na vôcku. To mám ísť s ním venčiť? Prekvapene som pozerala, ako vychádzal von na schodisko. ,,Ideš?" opýtal sa. Iba som prikývla a zišla dolu schodmi. V chodbe som sa obliekla obula a zakričala niečo v zmysle ,,Idem von, neviem kedy sa vrátim,, a vybrala sa von, kde som počkala na Pottera a Drobčeka.
Zobrala som čiernovlasému chlapcovi vodítko z ruky a s Drobčekom začala utekať po zasneženej ceste. Drobec všetko uňuchával, ocikával alebo hrýzol.
Zobrala som do ruky hŕstku snehu a hodila ju do Pottera. Zásah priamo za krk. Začal skákať a Drobček v domnení, že sa chce hrať mu hrýzol noho.
,,Hav-hav," ozývalo sa ulicou a k tomu všetkému Potterové nadávky na moju osobu, na drobčeka a prekliaty sneh. Smiala som sa ako blbá. Potter sa zrazu spamätal a už som ležala v snehu a spomínaný chlapec nado mnou. D tváre mi hrnul sneh, no smiať som sa neprestala. Zrazu prestal a jeho pohľad padol na moje zmrznuté, dokúsané pery.
2 časti za jeden deň. To chce nobelovku, nie? :D Za koniec ma zabijete inokedy oka? :D Dúfam, že sa vám časť páčila. Vote komentík samozrejme poteší. :D bye :D
