MALFOYOVÁ? POTTER! (Harry Potter next generation )

10/S čím sa nám priznala brunetka?

  (970 words) Príjemné čítanie!

Rukou mi blúdil pod tričkom a snažil sa mi rozopnúť podprsenku. Horúce slzy mi stekali po zmrznutých lícach. Dvere hostinca sa otvorili.   

Vo dverách stáli Hope a Rosie s prekvapeným výrazom na tvári. Rosie sa otočila a utekala späť do hostinca. Stále som sa vzpierala Alexovi. 

,,Ty odporné, úchylné, nadržané prasa," vrieskala Hope a utekala za nami. Strelila Alexovi facku, no ten ju akoby vôbec necítil. Medzičasom sa vrátila Rosie a za ňou Adam, Fred, Oliver a Potter. Všetci vyzerali byť šokovaní. Ako prvý sa spamätal Fred a vykročil ku nám. Chytil ho za plece a odtiahol ho odomňa. Alex sa spieral, no Potter ho ukľudnil ranou medzi oči.

,,Si v poriadku?" spýtal sa ešte stále zaskočený Adam a podal mi svoju mikinu.                                      ,,Hej, som v pohode," usmiala som sa na neho pomedzi slzy a prijala mikinu, ktorú držal v ruke.   ,,Ehm, no tak ja idem odtrhnúť Jamesa od Alexa lebo ho tam prizabije," poškrabal sa na zátylku a išiel za nimi. Potter sa skláňal nad Alexom a mlátil ho hlava-nehlava. Adam s Oliverom sa ho snažili od neho odtrhnúť. Veď aj snaha sa cení. Nakoniec sa Potter vzdal. Stále som bola trochu mimo.

,,K nim sa už nepribližuj!" kričal po Alexovi. Fred sa pri nás len uškŕňal. 

,,No dobre James, vráťme sa späť do hradu," chytil Pottera za plece ,,a ty" kývol na Alexa ,,by si mal Jamesa poslúchnuť." Vrátili sme do hostinca, aby sme si zobrali veci a zaplatili. 

***

Cestou do hradu sme kráčali mlčky. Ruky som si strčila do vačkov bundy a zacítila v nej malú retiazku. Vytiahla som ju a sama pre seba sa usmiala. 

,,Čo sa usmievaš?" prišiel ku mne Adam. Náramok som dala späť do vrecka.

,,Ale nič," usmiala som sa na neho. Adam sa na mňa usmial s tým jeho neodolateľným úsmevom. Prehodil si ruku cez moje rameno. Ja som nad ním len pretočila očami no neriešila som to.              ,,Adí," pozrela som na Adama asi v polke cesty. ,,Čo by si rada, moja?" otočil sa na mňa. Úprimne, chalani sú celkom v pohode, Potter sa neráta. ,,Neviem už," vyplazila som na neho jazyk.                 ,,Ty," dvihol ma prehodil cez plece. ,,Daj ma doluuuu," kopala som nohami. Muselo to vyzerať vážne komicky, keď som mu kričala do chrbta. (chápeme sa, nie?) 

Prebehol so mnou popri dievčatách, Fredovi a Oliverovi a nakoniec popri Potterovi. Stihla som sa na neho pozrieť. Na tvári mal pár škrabancov a peru od krvi. Na hlave mal čiapku, ale ofina mu bola vidno. Bol hrozne zlatý. Malfoyová, čo to do čerta trepeš?! Ozval sa môj vnútorný, otravný hlások. Adam ma dal konečne dole. Chlapec si asi uvedomil, že mám nohy. Musíš sa poďakovať Potterovi. 

Nemusím!

Malfoyová, choď za ním a poďakuj sa mu! Veď sa kvôli tebe pobil, ty ťava!

Ach, ja sa nechávam komandovať mojím druhým ja. Som vôbec normálna? Nie *škodoradostný smiech* 

Ty čuš! Posledný krát som zahriakla svoje vnútorné ja a počkala na Pottera.

,,Ehm, Potter? Môžeš na slovíčko?" čo to ja tupá robím? Čiernovlasý chlapec pri mne upriamil svoj šokovaný pohľad na mňa. Ha, veď si ešte nepočul, čo ti chcem povedať. Zmohol sa iba na prikývnutie. Zámerne sme išli slimačím tempom, aby sme trocha zaostávali za ostatnými. 

,,Potter, ehm...no vieš...ja-ja" koktala som a v ruke, ktorú som mala vo vačku žmolila náramok. Nádych-výdych. Je to iba slovo. ,,No vieš chcela by som sa ti po-poďakovať za to, že si sa ma zastal. Ehm, takže ďakujem."  Ten jeho výraz stál za všetky drobné. 

,,Neverím. Práve  mi poďakovala Emma Malfoyová," vytiahol ruku z vačku bundy a priložil mi ju na čelo. ,,Ani teplotu nemáš. Cítiš sa dobre?" uškrnul sa. Pretočila som očami, no kútikmi pier mi mykalo nahor. ,,Ale nie, v pohode," povedal a obdaroval ma úsmevom. Takým zvláštnym úsmevom, iným. S Potterom sme kráčali po chodníku vedúcemu za mohutné múry Rokfortu.

***Po večeri na izbe*** 

,,Ja už nevládzem!" vyšla z kúpeľne Rose a spadla tvárou na mäkkú, lákavú posteľ. Turban, ktorý mala na hlave jej spadol. Nespokojne zamrnčala, ale neuráčila napraviť si ho. Spolu s Hope sme sa začali potichu smiať. 

,,Inak Hope?" počkala som kým mi brunetka začne venovať svoju pozornosť. Hope kývla hlavou nech pokračujem. ,,No vieš páči sa ti niekto?" Hope zostala zaskočená mojou otázkou, no líca sa jej začali sfarbovať do červena. Tejto zmene na jej tvári si všimla aj Rose a únava ju razom prešla. Hope nepatrne prikývla. Sadli sme si k nej na posteľ. 

,,No hovor, preháňaj, " súrila ju Rose a ja som prikyvovala. 

,,No takže, je milý, pekný, pozorný. Spoznali, no teda začali sme sa viac baviť v knižnici, keď som  hľadala niečo o mesačnom kameni. Pomohol mi a úlohu sme spravili spolu. Začali sme sa častejšie stretávať a nejako sa mi začal páčiť. A potom mi dal prvú pusu," ak som si myslela, že sa červenala v tedy tak toto bolo niečo ako keby dostala facky od nejakého MMA zápasníka. S Rosie sme začali pískať a ókať. 

,,Kto to je?" vyzvedala Rose. ,,Fred," zamrmlala takmer nečujne Hope a v tvári bola červenejšia než rak. 

,,Hope plus Fred rovná sa veľká láska pod nimi posteľ práska," skákali sme a spievali na Hopeinej posteli.

,,Vy ste také ťavy," buchla nás vankúšom. Ha, dievča týmto rozpútalo vankúšovú vojnu. Začali sme sa biť vankúšmi. Smiali sme sa akoby sme práve vyšli z blázninca. Onedlho boli po celej izbe pierka a my celé zadychčané ležali dolu hlavou z postele a pozerali sa na posledné dopadajúce pierka. 

,,Reparo" začali sme upratovať. ,,Ehm, dievčatá?" ozvala sa po chvíli Hope. Keď usúdila, že ju počúvame pokračovala. ,,Mohli by ste so mnou zajtra sedieť v kupé spolu s Fredom, Oliverom, Adamom a s Potterom," posledné meno zašepkala a s obavami pozrela na mňa. Vzdychla som si. ,,Pod podmienkou, že ma nebude provokovať."

Zaľahla som do mäkkej postele. Ach, zajtra sa pobalím. S úsmevom som padla do bezsenného spánku.

Hey guys! Keďže som na dnes sľúbila kapitolu jednej skvelej osôbke, tak je tu. Myslíte, že sa v tom kupé nepozabíjajú? :D Ďakujem za každé hlasovanie, každý názor, ktorý mi napíšete do komentára :D

*M*