MALFOYOVÁ? POTTER! (Harry Potter next generation )

15/Vianoce

 S úsmevom na perách a s Drobčekom pod paplónom som sa ponorila do ríše snov.

,,Sú Vianoce, sú Vianoce," zobudila som na krik. Potter kompletne oblečený budil všetkých naokolo. Vlasy mal strapaté a na sebe sveter so sobom. Musím povedať, že vyzeral ako veľké bábo. Zakryla som si hlavu vankúšom a nesúhlasne zamrmlala.  ,, Potter, odpáľ a nechaj ma spať," povedala Hope a hádzala po ňom jeden vankúš za druhým. ,,Vyšuchcite sa z tej postele," nakázal Potter a odpratal sa von z izby. Drobček sladko spal na vankúši a nemal ani v najmenšom úmysle vstávať.  Po rannej hygiene som zišla dolu na raňajky. Tedy so s svojou asi frajerkou ozdobovali stromček a púšťali si pri tom vianočné koledy. 

Vianočná atmosféra v dome sa menila na chaos. S Hope sme chceli pomôcť mamkám, ale tie nás z kuchyne vyhnali. Išli sme za chlapcami do spoločnej izby. Potter sedel na mojej posteli s mojím mobilom v ruke a náramne sa na niečom bavil. Vytrhla som mu boli z ruky a dala mu pohlavok.

,,Pokoj, veď nebuď hneď agresívna," pošúchal si miesto, kde ho zasiahla moja ruka. Vyplazila som jazyk a v rozhodnutí,že nájdem jeho mobil som si sadla na jeho postel. Ľahla som a nenápadne šmátrala pod jeho vankúšom.  Za okami padali biele chumáče snehu. Moje oči padali od únavy a pomalé padanie snehu mi v tom tiež nepomáhalo. Z vedľajšej izby sa ozýval smiech môjho brata a Ala. Pomaly som upadávala do ríše snov. Okolo mojich bokov sa ovinula teplá ruka a zakryla ma paplónom. 

-

-

,,Myslíš, že ju ovalil nejakým kúzlom?" 

,,Čo ak jej dal nápoj lásky?" 

,,Možno sú očarovaní obaja?"

,,Ale oni sú spolu zlatí." 

,,Hope, je to moja sestra. Vážne si myslíš, že mu dovolím, aby mal na nej položenú ruku a ležal pri nej?" 

,,Neopováž sa ich zobudiť." 

Po izbe sa rozliehali hlasy. Pootvorila som oči. V izbe stála celá naša crew a pozerali priamo na mňa. Otočila som sa a spala ďalej. Do nosa mi udrela vôňa mentolových žuvačiek. ,,Potter?!" 

,,Malfoyová, ešte chvíľu," zamrmlal a spal ďalej. Rýchlosťou blesku som sa postavila a z môjho pohľadu bolo vycítiť, že som natotálku zmätená.   Hope sa na mne dobre bavila a nebola jediná. 

,, To ste ma nemohli zobudiť?" pozrela som sa na svojho brata a kamarátku, no tí dali len ruky v obrannom geste. 

,,Prišli sme sa spýtať, či si nejdeme zahrať metlobal," oznámil nám Fred. 

,,Fajn, idem," otvorila som dvere a vybehla dolu po schodoch. V chodbičke som si obliekla bundu a obula teplé čižmy.

-

- 

Do tváre mi šľahal studený decembrový vietor. Stav bol 80:80. Potter bol v lietaní fakt dobrý, no ja som bola lepšia. Strmhlav som sa pustila dole a upútala pozornosť čiernovlasého chlapca. Potter letel v tesnej blízkosti za mnou. Na opačnej strane som zazrela mihot zlatého odtieňa. Prudké zmenenie smeru Pottera zaskočilo. Nerobilo mu námahu ma dobehnúť. Naťahovala som ruku a Potter vedľa mňa takisto.Centimeter, pol centimetra, milimetre a malú loptičku sme chytili s Potterom takmer narovnako, no on bol prvý. 

Loptička začala svietiť. V hrdle mi navrela hrča a dotkla som sa jej aj ja. Začal sa krútiť celý svet, metly padali k zemi a my sme stratili to jediné pevné pod sebou. Žalúdok mi nepríjemne zvieralo. Keď som si myslela, že hodím tyčku priamo na Pottera, sme dopadli na tvrdú zem. No, teda skôr Potter ja som padla priamo na neho. 

,,Malfoyová, keby viem, kde sme tak by mi to nevadilo, ale tá zem je vážne studená," zasmial sa, no hneď nato vytvoril bolestnú grimasu. 

Ahojte! Hej no, zasa otravujem. Za túto kapitolu poďakujte tejto úžasnej osôbke---petratv. Pozrite si jej story, píše úžasne. A ďakujem za námet. Čo myslíte, kde sú? Čo sa vlastne deje? A prečo práve na Vianoce? Ľudia, veľmi ďakujem za 2,9K prečítaní, 315 votíkov, 143 komentárov a aj za to, ako ste sa zastali môjho príbehu pred tou "spisovateľkou". Oficiálne vyhlasujem, že mám ten najlepší čitaľský tím pod slnkom. Veľmi vás ľúbim. 

P.S. prepáčte za krátku časť, ale zmenilo sa pár okolností a vôbec som nemala chuť niečo písať a všetky nápady som vyhodila, bohužiaľ.