He is a villain of the devil's law [z.m.] 1. séria (Editing!!!)

4. Kapitola

Musím priznať, že Zaynová posteľ bola naozaj veľmi pohodlná, hoci by som dala prednosť aj tej najtvrdšej dlážke, len aby som nemusela byť v jeho blízkosti. Celú noc som sa budila so strachom, že ho nájdem príliš blízko seba, že otvorím oči a okamžite naďabím na tie jeho tmavé dúhovky, v ktorých bude hrať odhodlanie znásilniť ma. Pri každom nepatrnom zvuku som sa strhla, no znova si oddýchla, keď som vedľa seba – pre moje šťastie v dosť veľkej vzdialenosti – počula Zaynov pokojný dych.

Hodiny na nočnom stolíku ukazovali pol 9, keď som sa zobudila z nie práve najpríjemnejšieho sna o Zaynovi a netreba hádam hovoriť, čo so mnou v tom sne robil. Striasla ma hrôza, keď som si vybavila svoje pocity z jeho dotykov v sne ale vlastne aj v realite. Pomaly som otočila hlavu a zistila, že som v posteli aj v izbe sama. Iba z dverí do kúpeľne som začula tiecť vodu. Možno by som tento okamih jeho neprítomnosti mohla využiť a nebadane odtiaľto odísť.

Strhla som zo seba jeho tričko a čo najrýchlejšie a zároveň aj najtichšie na seba nahádzala vlastné oblečenie. Topánky na opätkoch som radšej neriskovala, preto som ich iba vzala do ruky, rovnako ako kabelku a potichu za sebou zaklapla dvere do izby. Dúfala som, že nikoho nestretnem, hoci som nevedela, či Zayn žije ešte s niekým alebo sám.

Otočila som sa na odchod a rýchlo bežala dlhou chodbou. Bosými nohami som ťapkala o drevenú podlahu a snažila sa udržať balans na roztrasených nohách. Keď Zayn zistí, že som mu zdrhla, tak ma zabije. Ani táto myšlienka ma neprinútila zastaviť sa. Už – už som chcela zabočiť a vbehnúť na schodisko, no do kohosi som narazila. Zošuchla som sa na zem a hľadela na nízke dievča s tmavými vlasmi a tmavými očami. Rovnako ako ja sa pokúšala udržať stabilitu, pretože pre ňu by bolo horšie, ak by spadla. Zletela by totiž veľmi nepekne dolu zo schodov.

Prekvapene na mňa pozrela a následne sa roztomilo usmiala. Jej črty tváre mi boli povedomé, rovnako, ako tvar očí a hlavne tá ich tmavá farba. „Prepáč, nevidela som ťa." ozvala sa zvonivým hláskom.

Odkašľala som si a chvíľu vstrebávala ten šok. „To....to je v pohode. Ja som narazila do teba...nedávala som pozor a..." ani som nestihla odpovedať, keď sa prudko otvorili dvere na konci chodby. Z nich vyšiel vážne naštvaný Zayn. Myslím, že slovo naštvaný nebolo to vhodné vyjadrenie jeho pocitov voči mne. Keď na mňa zakotvil pohľadom, všetky blesky sršiace z jeho tmavých očí na zabodávali do mňa.

Pozrel na dievča a nepatrne sa pousmial. „Dobré ráno Beck." pozdravil ju.

„Dobré ráno braček." uškrnula sa a ja som na ňu hodila pohľad plný strachu. Nechápavo na mňa pozrela a následne na to aj na svojho brata. Už viem odkiaľ som poznala jej črty, sú totožné s črtami toho diabla, ktorý si teraz isto v hlave snová dokonalý plán, ako ma potrestať. To si mala zase brilantný plán, Diana, nadávala som si v duchu a obrazne sa aspoň 5x prefackala.

„Diana," oslovil ma prísne. „poď sem, hneď," zavelil. Strach mi nedovolil sa nijako pohnúť. Chcela by som veriť v to, že Zayn mi predsa nijako neublíži, ale tým som si nemohla byť istá ani najmenej. Neviem ako veľmi by som musela byť naivná, aby ma také niečo vôbec napadlo. Pohľad som stočila na jeho sestru, ktorá stála bez pohnutia a nechápavo ma sledovala. Vieš ty vôbec moja drahá, kto je tvoj brat? napadlo mi v duchu.