He is a villain of the devil's law [z.m.] 1. séria (Editing!!!)

12. Kapitola

Diana

Dni plynuli veľmi rýchlo a Zayn sa ku mne začal správať inak. Oproti tomu, aké to bolo pred tým, to bola zásadná a radikálna zmena. Hovoril so mnou síce iba občas, no ak sa tak stalo bol, dalo by sa povedať, milý. Neútočil na mňa slovne ani iným spôsobom, nebol protivný, či agresívny a čo bolo najdôležitejšie, nepokúšal sa ma dotýkať. Skôr si odo mňa udržiaval odstup, na jeho pomery až podozrivo veľký. Neviem kde nastala tá zmena, no občas mi napadalo, že som ho mohla už prestať baviť. Možno dokonca zvažuje, že by ma poslal domov, ale aby sa to stalo, musela by som mať v živote veľa šťastia a to som bohužiaľ nemala.

Najväčší šok pre mňa bol, keď mi v sprievode Danielle alebo Eleanor dovolil chodiť do záhrady, vraj, aby som nabrala trochu zdravšiu farbu a nadýchala sa čerstvého vzduchu. Chcelo sa mi trpko zasmiať nad jeho gestom, ktoré by som mala pokladať za veľkorysé, no prišlo mi, ako výsmech. Napriek tomu som nenamietala, napokon, ani si nepamätám, kedy naposledy som cítila čerstvý vánok, či slnko hrejúce na pokožku, ale bolo to úžasné. Pripadla som si ako idiot, keď som sa šťastne usmievala na všetky strany kvôli tak obyčajným veciam, ktoré sú samozrejmosťou. 

Bližšie som sa spoznala aj so Zaynovou sestrou. Nechápem, ako dvaja tak odlišní ľudia môžu byť súrodenci. Nemyslím výzorom, pretože v tom prípade sú takmer ako vajce vajcu. Skôr som mala na mysli ich povahu. Zayn je aký je, to hádam rozoberať netreba, no jeho sestra je milá, veselá, jej hlas znie ako štebotanie miliónov vtáčatiek, najmä keď sa smeje. Je vidieť, že miluje život a nepôsobí, že každý kto sa na ňu pozrie ju nejakým spôsobom otravuje.

Ležala som zakrytá až po uši a užívala si pokoj. Musím uznať, že som bola veľmi rada, že mi dal Zayn po prvý krát možnosť vybrať si izbu, v ktorej budem spávať. Akosi som si dokonca zvykla aj na fakt, že istý čas tu pobudnem, no nestrácam nádej, že čoskoro ho to omrzí a ja si na tieto dni o chvíľu ani nespomeniem. Jediné, čo prijmem budú stretnutia s El, Danielle a možno aj s Becky. Stále viac a viac si uvedomujem, že všetko zlé je predsa len na niečo dobré. To, že som ich tu mohla spoznať, stojí aj za to utrpenie.

Z myšlienok ma vytrhol podivný zvuk za oknom. Posadila som sa na posteli a hľadela smerom odkiaľ som zvuk začula. Videla som iba tiene stromov a nič viac. Opäť som si chcela ľahnúť na posteľ s myšlienkou, že to isto iba narazila vetva do okna. Zvuk sa ozval znovu a bol o čosi hlasnejší. Akoby niekto poriadne buchol do okna, ale nevidela som tam nikoho. Až teraz som si uvedomila, že vonku je pokojná noc, bezvetrie. Neviem akým zázrakom, by sa mohol konár stromu iba tak pohnúť sám od seba a spôsobiť tento zvuk.

S búšiacim srdcom som sa zošmykla z postele a potichu kráčala bližšie ku oknu. Odhrnula som záclonu, no opäť som nenašla nijaký možný zdroj toho zvuku. Bála som sa, hoci som poriadne ani nemala dôvod. Alebo možno aj mala. Pokrútila som hlavou. „Máš veľmi bujnú fantáziu, Diana." šepla som si pre seba a nad svojou hlúposťou sa uškrnula. Potichu som bosými nohami ťapkala po studenej dlážke kúpeľne. Keď už som vstala, aspoň to využijem. Opláchla som si tvár a zadívala sa na svoj odraz v zrkadle. Moja farba bola skutočne o čosi zdravšia, za čo môžem vďačiť vychádzkam na čerstvom vzduchu. Tmavé kruhy od nespavosti takmer úplne zmizli, pretože odkedy som sama v izbe, spím pokojnejšie.

Tvár som si utrela do mäkkého bieleho uteráku a opäť sa vydala k posteli. Mala som v pláne opäť nerušene zaspať, no len čo som obrátila pohľad ku oknu od prekvapenia a šoku zmiešaného so zdesením som vykríkla. V okne sa črtala vysoká tmavá silueta muža. Typovala som to na muža, pretože mal široké ramená, aké by žena mať určite nemohla. Iba ak by bola profesionálna zápasníčka. Ibaže som nevidela žiadny dôvod, prečo by mi niekto taký mal nazerať o polnoci do okna.