He is a villain of the devil's law [z.m.] 1. séria (Editing!!!)

7. Kapitola

„Mám veci od Eleanor, takže mi nemusíš nič dávať," pokrútila som hlavou a chcela mu hodiť naspäť biele tričko, ktoré mi dal na spanie.

                            

            Obrátil sa na mňa od skrine, v ktorej sa prehrabával. Okolo pása mal omotanú bielu osušku a po chrbte a hrudi mu stále stekali kvapôčky. Vlasy mal vlhké od nedávnej sprchy a ja som nezvláda dlhý pohľad na jeho postavu a krásne oči, ktoré na mňa hľadeli. „Len si to nechaj. Minule ti pristalo." mrkol na mňa a chystal sa dať si preč osušku. Ešte pred tým, ako som mala možnosť niečo vidieť, som sa rýchlo odvrátila.

            „Idem do sprchy," vychŕlila som zo seba a vletela do kúpeľne ako tornádo. Keď som sa oprela o zavreté dvere mala som možnosť počuť jeho hlboký smiech.

            Teraz som naozaj potrebovala sprchu a vlažná voda, ktorá mi stekala po pokožke mi urobila dobre. Červené líca sa mi odkrvili a ja som opäť dostala svoju obvyklú farbu. Zakláňala som hlavu a užívala si dokonalý pocit, kedy mi voda prekĺzla cez každý vlas a prúd zo sprchy masíroval pokožku hlavy. Mala som pocit, akoby voda z môjho tela zmývala aj stres a ten teraz odchádzal dolu odtokom.

            Zabalila som sa do bielej osušky, ktorú mi Zayn nachystal. Naklonila som sa nad umývadlo a hľadela na dievča, ktoré som v ňom videla. Pod očami mala tmavé kruhy a pokožku mala popolavú. Nie ako obvykle s jemným bronzovým zafarbením. Nechápem, kde nastala tá zmena. Nepoznávala som samú seba a do teraz som si to vôbec neuvedomila. Vyzerala som rovnako, no na druhú stranu úplne inak. Lícne kosti som mala viac vystúpené, rovnako ako tie kľúčne. Dávam to za vinu nedostatku jedla a hlavne chuti do jedla. Ak to takto bude pokračovať ďalej, tak sa Zayn nemusí zaťažovať nejakým vraždením v prípade mojej neposlušnosti, pretože zomriem od hladu. 

            Stratená vo vlastných myšlienkach som si ani neuvedomila, že tesne za mnou stojí Zayn. Hľadel na mňa s jemným úsmevom a ja som od úľaku vyskočila a pritiahla si bližšie osušku. „Ako si sa sem dostal. Dvere som predsa..."

            „...nezamkla." doplnil ma ešte pred tým, ako som mohla svoju vetu dokončiť. „Som šťastný muž." uškrnul sa a chytil ma okolo pása. Natisol sa na mňa a ja som okamžite mala potrebu pred jeho dotykmi ujsť. Začala som sebou mykať, no to Zayna iba prinútilo, aby ma k sebe pritisol pevnejšie. Celú jeho hruď som mala natlačenú na chrbát a môj zadok pritlačený na jeho rozkroku. „Nebráň sa." šepol mi do ucha. „Raz sa ti budú moje dotyky páčiť a budeš ich chcieť stále viac." jeho pery sa otierali o moje ucho. Nakoniec ho začal bozkávať a jeho pery prechádzali po celom mojom krku.

            „Prosím, nie." takmer som zakňučala. 

            „Anjelik." šepol a trochu sa hlavou oddialil. „Jedného dňa mi budeš patriť celá. Celé tvoje telo." jeho ruky prešli na moje boky, ktoré zovrel v dlaniach. Nevedela som čo svojimi slovami myslel, hoci som mala tušenie, no pri ňom nikdy človek nevie.  Popravde som práve teraz jeho slová vnímala jedným uchom dnu a druhým von. Jediné čo som chcela bolo, aby mi srdce nevypovedalo službu. Chcela som, aby sa ma prestal dotýkať, pretože jeho a ani dotyky iného muža mi neboli príjemné.

Odhrnul mi vlasy a jemne ich odsunul na pravé plece. Čakala som, že bude pokračovať v jeho bozkoch, keď si tak dokonalo urobil cestu k mojej pokožke, no on iba stál. Keď som pozrela na jeho odraz, zistila som, že hľadel na môj chrbát. Nedokázala som čítať v jeho tvári, ale jeho nepretržitý pohľad ma donútil roztriasť sa na celom tele.