Undercover (Dramione)

23.

Ginny si pozorne Hermionu všímala celý deň, bola úplne normálna, až kým sa neudialo čokoľvek, čo malo čo i len slovo spoločné s Malfoyom. Už dlhšie mala podozrenie, že majú k sebe blízko, ale nebola si tým úplne istá.

Po večeri išla Hermiona po chodbe, začítaná do knihy a nevšimla si, že pred ňou niekto stojí. Samozrejme, nebol to nikto iný než Draco Malfoy.

„Dávaj pozor, kade chodíš." Oboril sa na ňu.

„Tak mi nestoj v ceste." Odvrkla mu a snažila sa pokračovať v ceste.

Dracovi to však nedalo, chytil ju za ruku a strhol ju k sebe.

„So mnou sa takto nebudeš rozprávať."

„Pusti ma, ty idiot." Snažila sa mu vytrhnúť.

„Nejaký problém slečna Grangerová , pán Malfoy?" zašvitorila sladkým, odporným hlasom Umbridgeová a falošne sa na nich usmievala.

„Áno, pani riaditeľka." Začal Draco.

„Chytil som zlodejku."

„Prosím?" šokovane na neho vyvalila oči Hermiona.

„Ale čo? A čo slečna ukradla?"

Draco rýchlo vytiahol zlatú krabičku, ktorú ráno zhabal Crabbeovi. Slúžila na odkladanie vecí. Kúzlom sa dali zmenšiť a mohlo sa toho do nej veľa vojsť. On si ju v skutočnosti potreboval len požičať, ale teraz ju lepšie využije.

„Pani riaditeľka, prichytil som ju, ako to potiahla Crabbeovi zo stola. Zrejme to bude tým, že ako mukelka a chudobná mýš, si to nemôže dovoliť." Uškrnul sa. Bavilo ho, jej ubližovať.

„Tak za krádež, vám musím prideliť tvrdý trest." Potešila sa Umbridgeová. Vždy ju tešilo, keď mohla chrabromilčanov potrestať, hlavne tých, ktorí sa kamarátili s Potterom.

„Odveďte ju do mojej kancelárie a počkajte tam na mňa."

Po ceste do kancelárie sa snažila Hermiona brániť.

„Prečo si to povedal? Vôbec to nie je pravda! Nič som neukradla!"

„Ja viem, povedzme, že ma to baví pozerať sa ako trpíš."

„Nechápem, ako som mohla s tebou niečo mať ty odporný.." nestihla ani dopovedať, keď prudko zastavil a prerušil ju.

„My dvaja sme spolu nikdy nič nemali." Zdôraznil každé slovo a pokračoval v ceste.

Zastavili sa pred kanceláriou, Draco niečo zašepkal mačke a tá ich vpustila dnu. Hermiona sa posadila na ružové kreslo a obzrela sa po miestnosti. Asi jediné čo tam nebolo ružové bola ona a Malfoy.

Malfoy si prisunul kreslo oproti nej, vyložil si nohy na stolík a uprene ju pozoroval.

Snažila sa vyhýbať jeho pohľadu, vedela, že ju chce len vyprovokovať.

Bez slova, tam sedeli asi tridsať minút. Draco sa začínal nudiť.

Po ďalšej polhodine, to nevydržala.

„Chcem odísť." Založila si ruky v bok.

„Zabudni." Odvrkol jej

„Nemienim tu stráviť celú noc čakaním. Okrem toho, trest mi môže udeliť kľudne aj zajtra." Postavila sa a mierila k dverám.

Draco okamžite vyskočil a postavil sa pred dvere.

„Povedal som, že nikam nepôjdeš."

„Inak čo?" strčila do neho.

„Inak." Povedal, chytil jej ruky a uväznil ju v svojom objatí.

Ostali na seba ticho hľadieť, v nebezpečnej blízkosti.

Hermiona akosi zabudla na nenávisť a cítila niečo iné. Túžbu. Chýbal jej. Chýbalo jej byť v jeho objatí, cítiť jeho vôňu. Neskutočne ju priťahoval, nedokázala sa tomu ubrániť.

Draco ju pozorne sledoval, pritiahol ju ešte bližšie. Nechápavo zodvihla hlavu a čakala čo spraví. Začal sa k nej viac približovať tvárou.