Undercover (Dramione)

41

           

„Nedokážem to." Vzdala sa Hermiona. Nech sa snažila akokoľvek, nedokázala vyčarovať svoju striebornú vydru.

„Skúsim to ja." Navrhol Draco. Spočiatku sa nechcel pred Hermionou znemožniť, koniec koncov nikdy sa nepokúšal vyčarovať Patronusa, nakoľko bral do úvahy aj jeho náročnosť.

Harry s Ronom sedeli pri nemocničnej posteli, na ktorej ležala Ginny. Pôsobilo to, ako keby iba spala. Harryho bolelo srdce pri pohľade na ňu. Mal byť s ňou, mal ju chrániť. Jeho ruka automaticky chytila tu jej a prstami ju jemne hladkal. Ron sa s tým viac menej zmieril, videl na svojom priateľovi, že mu nie je ľahostajná. Do nemocničného krídla sa otvorili dvere. Chlapci sa okamžite otočili, čakajúc dobré správy. Miesto toho k nim kráčalo vystrašené dievča so svetlými vlasmi.

„Viem, kto ublížil Ginny." Povedala nesmelo.

„Kto?" naraz sa opýtali

„Ja- ja sa bojím. Ona, ona mi ublíži. Tak ako to urobila predtým." Začala plakať

„Kým sme s tebou nič sa ti nestane." Ubezpečoval ju Harry.

„Musíš nám povedať kto to bol. Jedna naša kamarátka je v nebezpečenstve aj s naším nepriateľom. Čo sa týka jeho toho zachrániť nemusíme, ale ju áno." Ozval sa Ron. Harry len pretočil s očami.

„Donútila ma kúpiť elixír. A ten chlapec začaroval škriatkov." Pokračovala Sally neisto.

„Kto to bol?" opýtal sa Harry nervózne

„Meno toho chlapca neviem. Teda nie som si istá. Ale viem ako  sa volá to dievča."

„Tak už to vyklop konečne." Skríkol na ňu Ron nervózne.

„Ro-Romilda."

Harry sa nechápavo pozrel na Rona. Romilda? Romilda Vanová? Veď ju ani poriadne nepoznali. Jediné na nej bolo to, že doslova slintala za Harrym. Ale to nebola sama takže to nikto z nich neriešil.

„Preto chcela aby som ju nasledoval. Vie kde je Hermiona s Malfoyom." Povedal Harry

„Na čo čakáme? Poďme." Odpovedal Ron

„N-nie je to pasca." Začala fňukať Sally.

„Ona- ona nechcela ublížiť Her-Hermione, ale tebe." Povedala pozerajúc na Harryho.

„Mne? Prečo mne?" nechápal

Hermiona pomohla Dracovi vstať a spoločne sa tackali dlhou chodbou. Draco sa rozhodol prekonať bolesť, hoci mu to dalo veľa námahy ale vedel že ona by ho tam nikdy nenechala samého.

„Čo myslíš kam vedie tá chodba?" opýtala sa

„Netuším. Pár tipov by som mal, ale dúfam že sú zlé."

„Prisahám, že keď sa odtiaľto dostaneme.." začala ale Draco jej skočil do reči.

„Nech všetci vedia že sme spolu. A aj budeme. Pri tebe som sa naučil milovať, nikdy predtým som to nedokázal a nemienim sa ťa vzdať, už nikdy."

Hermionu hneď zahrialo pri srdci. Kdesi v hĺbke srdca tušila, že sa z tejto kaše čoskoro dostanú a potom už bude všetko tak, ako má byť.

„Kde to asi sme?" opýtal sa Draco keď vošli do veľkej miestnosti.

Muselo v tom byť kúzlo, celá miestnosť bola osvietená v akomsi zelenom odtieni. Hermiona pomohla Dracovi aby si mohol sadnúť a oddýchnuť. Na pár krokov sa od neho vzdialila a rozhliadla sa po miestnosti. Bola jej akási povedomá, aj napriek tomu že tam nikdy nebola.

„Asi viem kde sme." Povedala nerozhodne. Draco spýtavo skrčil obočie.

„Myslím si, že toto je tajomná komnata. Poznám to z Ginnynho a Harryho rozprávania." V tom si všimla veľkú mŕtvolu hada baziliska. Bola si stopercentne istá.

„Tak a vieš aj ako sa odtiaľto dostaneme?"

„Vy sa už odtiaľto nikdy nedostanete." Ozvalo sa za nimi a obaja sa prudko otočili.