Undercover (Dramione)

25

Hermiona a Ginny sa spoločne vyparili z hlavnej siene. Nenápadne preliali džús do nádobky, ktorú Hermiona vyčarovala. Rozhodli sa uliať z prvej hodiny a prísť nato, aký lektvar, niečo také spôsobil. Ukryli sa na ženských záchodoch a začali hľadať v knihách. Trvalo im približne hodinu kým sa zhodli na lektvare. Volal sa Aliflis Fartis. Jeho hlavným účinkom bolo zatienenie lásky a spôsobenie nenávisti. Dlhotrvajúci účinok mohol mať katastrofálne následky. V podstate to bol jed. Existoval aj protijed, ale jeho príprava bola snáď komplikovanejšia ako všehodžús.

„Keby elixíry neučil Snape, môžeme sa ho na to opýtať." Zúfala Hermiona.

„Možno by sme protilátku vedeli kúpiť v Rokville." Napadlo Ginny.

Hermionine zúfalstvo sa pomaly začalo meniť na hnev.

„Prečo by toto niekto robil?" pýtala sa sama seba.

„Určite je to niekto, kto vás oboch nenávidí."

„Určite je to Parkinsonová." Precedila medzi zuby.

„Nemyslím si to. Je to jed Hermiona. Pokiaľ by ste to konzumovali o týždeň dlhšie, mohlo by to dopadnúť horšie, než len vzájomnými nadávkami."

„Draco o tom nevie, musím ho varovať." Vyhŕkla Hermiona, postavila sa a skoro by odišla, keby ju Ginny nezadržala.

„Hermiona uvažuj. Malfoy je pod vplyvom kúzla. Ak za ním nabehneš a vysypeš mu to do očí, vysmeje ťa."

„Ale veď mu to môže ublížiť!" trvala na svojom.

„Počkaj, musíme prísť na to, ako je vôbec možné, že nikto len vy dvaja ste to dostali do nápoja."

„Nápoje pripravujú škriatkovia."

„Áno a zrejme ich niekto podplatil alebo sú pod imperiom?" hádala Ginny.

„Vieš ako to zistiť?"

„Podľa mňa by si to mala povedať Harrymu a Ronovi." Odporučila jej Ginny.

„Áno a rovno ma upália na hranici za to s Dracom."

Uškrnula sa „To určite."

„Ale vážne Ginny, nemôžem im to povedať. Mám však na teba prosbu."

„akú?"

„Pôjdem do Rokvillu sama. Dnes. Požičaj si od Harryho mapu a sleduj, kto sleduje mňa. Je to určite tá istá osoba."

„Nemôžeš tam ísť sama, to ti nedovolím."

„Ginny cez deň sa o nič nepokúsia a môžem zobrať napríklad Lunu."

Hneď po vyučovaní sa Hermiona zastavila za Lunou a poprosila ju, či s ňou nepôjde na nákup do Rokvillu. Luna natešene súhlasila, pretože nemala žiadne plány. Hermiona sa celú cestu obzerala, ale nevidela nikoho. V Rokville sa jej podarilo nájsť posledný kus protilátky.

„Nerozumiem, načo vám študentom dávajú pripravovať tieto elixíry." Rozčuľovala sa stará čarodejnica, ktorá ich predávala.

Hermiona prekvapene zodvihla hlavu.

„Jedno dievča mi vykúpilo celé zásoby Aliflisu. Nestíham ani pripraviť ďalší. Okrem toho by mali byť pre študentov zakázané!"

„Prosím vás, ako vyzerá to dievča, ktoré si tie elixíry kupuje?"

„Nepamätám si, malé dievčisko so svetlými vlasmi. Musím napísať vašej riaditeľke. To je nehorázne." Ďalej sa rozčuľovala, ale Hermiona ju už nevnímala.

Elixír bol veľmi drahý, v najbližšej dobre si toho nebude môcť veľa dovoliť. Ale musí pre Dracovu záchranu urobiť čokoľvek. Uznala, že Ginny má pravdu a nemôže mu len tak prísť a vytrhnúť džús z rúk. Keď sa s Lunou vracali na hrad, znova mala pocit, že ich niekto sleduje. Spokojne sa však usmiala, pretože Ginny jej povie o koho ide.

Boli už v hrade, keď im cestu skrížil Draco Malfoy.

„Kde ste boli?" zvedavo sa opýtal.

„Prejsť sa." Odpovedala mu Luna pokojne.

„Zabudli ste snáď, že sú vychádzky zakázané? Grangerka, tebe asi treba vymyslieť každodenný trest, aj tak ich máš najviac." Odpovedal chladne.

Hermionu pichalo pri srdci od bolesti, ale premohla sa. Sklonila hlavu a bola ticho. Nechcela sa mu za žiadnu cenu pozrieť do očí, lebo by to nevydržala.

„Draco, miláčik, tak tu si." Zašvitorila veselo Pansy a objala Dracovu ruku.

„Poďme už láska, nestrácaj čas s humusáčkami." Povrchne sa zasmiala.

Luna sa chystala niečo povedať, ale Hermiona jej naznačila, nech to nerieši. Smutne sa pozerala ako Draco odchádza a v očiach sa jej leskli slzy.