Undercover (Dramione)

35

Pomaly sa blížil koniec školského roka. Všetci študenti sa prevažne venovali učeniu, až na niekoľko výnimiek. Hermiona a Ginny  pravidelne sledovali záškodnícku mapu a napísali si zoznam podozrivých. Najviac sa však snažili vypátrať záhadne dievča so svetlými vlasmi, ktoré kedysi kupovalo elixíry v Rokville. Medzi mladšími študentkami našli tri, ktoré sedeli podľa popisu. Jedna z nich bola z chrabromilu. Ginny sa s ňou nenápadne skamarátila, keď jej pomáhala pri úlohe z transfigurácie. Hermiona ju nedočkavo čakala v spálni, zaujímalo ju, čo jej najlepšia priateľka zistila. Ginny sa však vrátila s kyslým výrazom.

„Tak čo?" vyzvedala Hermiona

„Ona to byť nemôže."

„Prečo?"

„Má zakázané výlety do Rokvillu."

„A to už prečo? Veď je tretiačka, tí už do Rokvillu môžu chodiť."

„Áno, ale ona je výnimka." Nadýchla sa Ginny. „Jej rodičia sú muklovia. Vôbec nesúhlasia, aby študovala mágiu. Dovolili jej ísť na Rokfort iba pod podmienkou, že nikdy neopustí areál školy a dokonca nemôže chodiť ani do šikmej uličky."

„To nechápem. Ako potom nakupuje školské pomôcky?"

„Nakupuje jej ich sesternica. Je tiež čarodejnica a ich rodiny sa vôbec nerozprávajú. Iba oni dve majú čarodejnú moc, jej sesternicu však rodičia podporujú."

„To musí byť hrozné." Zašepkala Hermiona. Nedokázala si predstaviť, že by mali jej rodičia rovnaký postoj. Pravda je, že v živote sa nedozvedeli o chlpáčikovi, komnate, dementoroch a turnaji, ale bolo to pre ich dobro. Pokiaľ by to zistili, ani ona by asi nemohla ďalej študovať na Rokforte.

„A čo tie dve zvyšné?" opýtala sa Ginny.

„Jedna je bifľomorčanka a druhá slizolinčanka. Tú zo slizolinu už preveril Draco."

„Ako?" nedôverčivo sa opýtala Ginny

„Legilimencia." Odpovedala Hermiona šeptom.

„Hermiona! Veď to nemôže len tak!"

„Ja viem. Ale podstatné je to, že to nebola ona takže ostáva ta bifľomorčanka. Volá sa Sally Winsnová."

„Fajn. Zistím to od nej ja." Odsekla jej Ginny.

Hermiona sa zakrádala po hrade a mierila k slizolinskej klubovni. Na sebe mala čierny plášť s dlhou kapucňou. Ron ju vysmial, že je smrťožrútka, na čo mu venovala nahnevaný pohľad a rozhodla sa s ním nerozprávať. Vtom ju niekto schytil za ruku a silno potiahol. Skôr než sa spamätala Dracove pery bozkávali tie jej.

„Chýbala si mi." Zašepkal medzi bozkami.

Neodpovedala a pobozkala ho ešte vášnivejšie. Po chvíľke sa odkradli do jedného z otvorených žalárov. Za normálnych okolnosti by tam nevošla, ale vedela, že pri Dracovi jej nič nehrozí.

„Trochu morbídne miesto, že?" uťahovala si z neho.

„Sem nikto nechodí." Zaškeril sa.

„Iba jedna malá neposlušná chrabromilčanka."

„A jeden neposlušný slizolinčan." Doberala si ho.

„Ale zato najkrajší." Pochválil sa, na čo, iba prekrútila očami.

Spoločne prešli riadny kus cesty, prešli cez tajné dvere, ktoré sa skrývali za veľkou sochou. Aby cez ne prešli museli sa skrčiť, úplne na zem.

„Bol si tu už niekedy?" opýtala sa neisto.

„Niekoľkokrát. O tomto mieste mi hovoril otec. Kedysi sa tu stretával so svojimi priateľmi."

Hermiona sa mykla pri spomenutí Dracovho otca. Veľmi  ho v láske nemala a nemala ani chuť, ísť na nejaké smrťožrútske tajné miesto.

„Sme tu." Povedal Draco po chvíli a kúzlom zapálil sviečky. Hermiona čakala mŕtvoly, mučiace nástroje, knihy čiernej mágie ale prekvapivo, miestnosť pôsobila útulne. Dokonca jej pripomínala klubovňu. Bolo tam síce plno prachu, nakoľko tam dlhé roky nikto nebol. Na to však stačilo jedno kúzlo a všetko bolo čisté a lesklé.

„Zaujímavé. Desivé. A pekné." Ohodnotila.

Draco sa postavil za ňu. Jeho mohutné ruky ju voľne objali a začal jej rozväzovať šnúrku na vrchu  plášťa. Popri rozväzovaní sa jeho pery prisali na jej krk. Zasypával ju drobnými božtekmi, na čo okamžite reagovalo jej telo. Celá bola napnutá.

Draco zhodil plášť na zem.

„Uvoľni sa." Zašepkal.

Hermiona sa pomaly otočila a pozrela mu do očí. Snažila sa prekonať nedávnu zlú skúsenosť a bol najvyšší čas prekonať svoj strach. Usmial sa na ňu, chytil jej tvár do dlaní a nežne ju pobozkal. Ich bozky boli čím ďalej tým intenzívnejšie. Draco ju chytil za stehná a zodvihol. Automaticky okolo neho otočila svoje nohy a bozkávala ho ešte vášnivejšie. Niesol ju na rukách a mieril s ňou k neďalekému gauču. Opatrne ju položil, neprerušujúc bozky na gauč. Gauč bol tak veľký, až mal pocit, že ho kedysi vlastnil Hagrid. To však bola, len výhoda.  Hermiona použila silu a pretočila sa tak, že sedela obkročmo na Dracovi. Ten ju sledoval a jemne sa usmieval. Úprimnosť, neha a láska, ktorú jej dával, ju hriala pri srdci. Bez dlhých prestávok si dala dole tričko. Skôr, než sa stihol kochať jej krásnym telom, sa k nemu sklonila a pokračovala v bozkávaní. Jeho ruky ju jemne hladkali po chrbte a pocítila ako jej rozopol podprsenku. Jemne jej stiahol ramienka, na čo jej naskočila husia koža. Tentokrát prevzal iniciatívu Draco a opäť sa pretočili. Ich bozky už neboli nežné. Boli nenásytné. Bozkávali sa tak vášnivo, ako keby to boli ich posledné bozky. Boli to bozky nevinnej lásky, ktorá vznikla z veľkej nenávisti. On si už nevedel predstaviť, že by nebola jeho a ona si nevedela predstaviť byť bez neho. Draco sa odtiahol, iba aby si vyzliekol sveter so znakom slizolinu, ktorý spadol na zem vedľa gauča.

Obidva  boli opantaní vášňou a nedokázali sa zastaviť. Po niekoľkých sekundách bojovala s jeho opaskom, ktorý sa snažila uvoľniť. Keď sa jej to podarilo, Draco sa mierne odtiahol.

„Si si istá?" opýtal sa.

„Áno." Povedala s istotou v hlase.

Viac mu nebolo treba počuť. Nevedela ani ako sa mu podarilo zbaviť nohavíc, keď už sťahoval jej sukňu, mierne sa zachvela.

Okamžite prestal.

„Jaa... len je tu kúsok chladno." Priznala červená ako paprika.

Nemohol sa nezaškeriť. Prútik ostal v jeho nohaviciach, ktoré boli vedľa gauča, takže len natiahol ruku a vyčaroval veľkú perinu pod ktorú sa schovali.

„Tak veľmi po tebe túžim." Zašepkal jej.

Hoci aj ona mala pár slov na jazyku, neprehovorila nič. Znovu ju začal bozkávať, tentokrát nežne a pomaly. Rukou jej stiahol nohavičky. Mierne sa nadvihla aby mu uľahčila prácu. Jeho pery si teraz našli jej krk, bozkával ju jemne a pomaly sa posúval na jej hruď. Jej telo spaľovala túžba po ňom.

„Draco." Zašepkala potichu.

„Áno?"

„Ja len ti chcem povedať, že... som rada, že ťa mám." Priznala.

Usmial sa na ňu. Jeho úsmev ju hypnotizoval. Znovu sa ich pery spojili. Prešlo pár sekúnd a Hermiona pocítila tlak v podbrušku. Z jej úst vyšiel ston, ktorý sa rozľahol po miestnosti. Dracove pery sa znova presunuli a jej krk. Hermiona sa išla zblázniť. Niečo tak neuveriteľne úžasné ešte nezažila. Draco postupne zrýchľoval, na čo reagovala hlasitejšími stonmi. Onedlho spoločne vyvrcholili. 

„Budeš len moja. Navždy." Zašepkal jej.

„Navždy tvoja." Povedala a pobozkala ho.