Prikazujem ti, miluj ma!

Sixteen

"Emily!". "Sebastián, kde si bol?". "To je jedno, chcem im to povedať na párty piatok prídeš?". "No budem musieť keďže im to chceš povedať". "Fajn čakáme vás". "Nás?". "No Bellu zober tiež, teda myslím si, že by aj tak išla keďže teraz je s Maxom". "Čože je?!". "No ty to nevieš?". "Nie...". "Ja prepáč nevedel som, že od tom nevieš". "To je však pohode". Otočila som sa a kráčala som smerom ku východu školy. Na parkovisku bolo červené auto. Konkrétne Maxove auto. Stál tam on s Lukasom. Hneď som išla za ním. Mala som sto chutí jednu mu vraziť. "Emily stoj!". Kričal Sebastián no ja som ho ignorovala. Max ma zbadal. "Koho to tu vidím žeby Prayrovú?". S úškrnom a s cigaretou v hube sa zaškeril. Ani som neváhala a vrazila som mu. "Hajzel jeden!". "Šibe ti Prayrová?!". "Mne šibe?! Daj ruky preč od Belly zas je to len ďalšia v tvojom zozname". "Ups ona ti to ešte nepovedala?". "Sviňa!". Chcela som mu znova vraziť no zo zadu ma chytil Sebastián. "Pusti ma". "Ukľudni sa Emily". O chvíľu prišla Bella. "Čo sa tu deje?". "Ty sa ešte aj pýtaš?!". "Uhm?". "Si mi mohla povedať, že chodíš stým to tu". Ukázala som na Maxa a vytrhla som sa zo Sebastianového zovretia.

Ďalej som nestrácala čas stým idiotom a odišla som. Neviem ako sním môže byť. Nemyslím si žeby sa Max nejako zmenil je to taký istí idiot ako tí dvaja. Po škole som išla hneď domov. Matteo ešte doma nebol a preto som sa rozhodola, že pôjdem nakupovať. Musím si kúpiť niečo na tú párty. Na párty moc nechodím bola som asi len trikrát. Matteovi som napísala odkaz aby sa nebál. Obula som si biele conversy a vyšla som z domu. Musela som ísť autobusom keďže nebývam priamo v meste. Mesto je asi hodinu od nás. Nastúpila som a išla som. Obehla som asi sto obchodov nakoniec som si vybrala roztrhané rifle a ktomu crop-top. Nebolo to nič extra no šaty som si kupovať kvôli jeden párty kupovať nechcela.

V autobuse nebol nikto koho by som poznala a preto som si nasadila sluchatka a nevnímala som okolie. Vystúpila som na hlavnej stanici v našom malom mestečku. Na moje šťastie tam stála Bella. Ignorovala som ju. No ona začala na mňa kričať: "Emily počkaj!". Otočila som sa. "Viem mala som ti to povedať ale on sa zmenil". A vtedy som si uvedomila, že ja to tak mám so Sebastiánom tiež si myslím, že sa zmenil."Ja mám taký pocit u Sebastiána". "No tak vidíš pochop ma ak by to robil len pre tú svoju hru už by sa sa mnou vyspal nemyslíš?". Zamyslela som sa prečo to vlastne urobil Seb. "Uhm". "Hneváš sa?". "Vieš čo ani nie". Objala som ju. Nemôžem ju stratiť aspoň nie teraz. "A teraz sa ide na párty!". Povedala.

PIATOK VEČER

"Bella, pohni si!". Stála som pred dverami kúpeľne u Schmitovcou."Ukľudni sa musím sa pripraviť nikdy nevieš kedy to príde". Vedela som načo naráža. "To sa stebou ešte nevyspal?". "Nie zmenil sa". "On že sa zmenil?! No neviem ale ako myslíš len už si pohni". O chvíľu vyšla z kúpeľne. "Hotovo, môžme ísť". "No konečne". Prevrátila som očami. Chalani nás mali čakať kúsok za rohom keďže Bellina mama si myslí, že ideme do kina. "Meškáte". Ukázal Lukas na hodinky. "Tak sme sa trošku zdržali, nerob z toho drámu". "Trošku? Skoro pol hodinu". "Už ich nech už si tu tak sklapni". Ozval sa Sebastián ktorý sedel za volantom. Bella si sadla dozadu ku Maxovi a Lukasovi ja dopredu k Sebastianovi. "Ahoj". Pozdravil sa mi potichu. "Ahoj". Odzdravila
som sa ešte tichšie. V spätnom zrkadle som videla ako sa tí dvaja bozkávajú. Bolo mi z nich zle. Keď sme už konečne dorazili na miesto párty už bola v plnom prúde. Vošli sme teda všetci dnu a ani som sa nenazdala a už ich nebolo, každý sa niekam rozbehol. Ja som si išla hneď po drink. Samozrejme bez alkoholu. Hudba hrala na hlas a bolo tu najmenej sto ľudí. Necítila som sa tu priam najlepšie.

Po asi troch drinkoch som započula cez tú hlasnú hudbu nejaký krik ktorý sa ozýval z vedľajšej miestnosti. "Zabijem ťa!". Bol to Lukasov hlas. "Na to nemáš gule". Tento krát som počula Sebastianov hlas."Tú štetku si mal ošukať hneď a neboli by problémy". "Ešte raz jej tak povieš tak zabijem ja teba". "Ale, ale Prize, mal by si si uvedomiť aké následky toto všetko bude mať". "Daj mi pokoj!". "Tak fajn". Už som si myslela, že hádka skončila no Lukas vrazil päsťou do Sebastianového brucha a on sa ocitol kdesi na druhej strane miestnosti. "Čo si si tým dokázal?!". Vykrikol na neho Seb keď sa postavil zo zeme. Kráčal ku nemu. Vzápätí som musela konať. "Dosť!". Vykríkla som. "Aha tu ju máme". Povedal Lukas. Podišiel ku mne a pobozkal ma. Ja som mu ale vylepila facku. "Ty suka!". Udrel ma tak silno, že som skončila na zemi. "Hej, čo sa tu deje?!". Do miestnosti vošiel Max aj s Bell. "No priznaj sa Bastián čo si vyviedol". Max sa len nechápavo pozrel na Lukasa. "Vodil nás za nos celý čas túto k*rvu miloval". "Aspoň nie som sám". Tentokrát sme sa všetci pozreli na Maxa. "Už ma nebaví hrať tú tvoju zasratú hru, končím stým, končím setebou Lukas".

Toto by som od Maxa vživote nečakala žeby sa naozaj zmenil spolu aj so Sebom. A naozaj to tak je, že je to "Lukasova hra"? Dúfam, že nás neklamú...

ALOHOMORA!

ĎALŠIA ČASŤ. KAPITOLY NEBUDÚ TERAZ SKORO VÔBEC. S POZDRAVOM AUTOR...