Je 18:25. Zajtra začína škola, 3. ročník na strednej. Matteo chodí na školu kúsok od mojej. "Em, mala by si ísť spať". "Porozmýšlaj o tom, kto o mojom živote rozhoduje". Mrkla som na neho. Máme sa radi len sa radi doberáme. "Vtipná si sestrička, idem na chvílu so Sebastiánom a Maxom von, nejdeš s nami?". "Nie, ďakujem".
S tými debilmi nepôjdem nikam. Rozhodla som sa že zavolám Thomasovi, kedže Bella je ešte na dovolenke.
E: Poď von nudím sa. T: Fajn, o 19:00 v parku.
Milujem nočné prechádzky hlavne keď môžem byť s človekom ktorého mám nadovšetko rada.
Zobrala som si mikinu, obula tenisky a višla z domu. O chvílu som bola v parku, stála som a čakala som na Thomasa. Niekto ma zo zadu objal. Thomas. Jeho vôňu poznám. "Čau krpec". Povedal mi. "Niesom krpec". Otočila som sa k nemu a objala ho. "Som rada, že aj tento rok budete pri mne". "Noo...to som ti práve prišiel povedať". Nechápavo som sa na neho pozrela. "Je mi to ľúto". "Čo sa deje?". Stále som nechápala. "Sťahujeme sa". Povedal smutne a mne sa vtedy zrútil svet. On ma ako tak pred nimi ochraňoval, ochraňoval ma pred Sebastiánom.
"Prečo?". Nahrnuli sa mi slzy do očí. "Rodičia si našli novú prácu v Ottawe". Tiež sa mu spustili slzy. "Síce to nieje až tak ďaleko, ale budeme od seba ďaleko". "Nieje to ďaleko? Budeme od seba vzdialení najmenej 700 km". "Pochop Em, nemôžem zato, nemám ešte 18 aby som sa za seba mohol rozhodovať, no bojím sa o teba čo ti Sebastián urobí keď tu nebudem". Objal ma. "Em budeš mi sakramentsky chýbať". "Ty mne viac Thomas".
Stále sme pred mojím domom. "Kedy odchádzate?". "O 5:00 ráno". Slzy som mala na krajíčku. "Stretneme sa niekedy ešte?". "Em určite áno, mám ťa rád si moja najlepšia kamarátka a aj vždy budeš, nezabudnem na teba". Objal ma a ja som spustila vodopád sĺz. "Nepláč prosím, nerob to ešte tažšie". Utrel mi slzy. "Thomas to nemôžeš urobiť, ako to bez teba prežijem?". "Ak sa bude niečo ďiať, prídem a dám mu na hubu".
"Tak fajn už sa musíme rozlúčiť, vieš čo alebo príd ráno pred náš dom okolo 4:20 aby sme sa mohli rozlúčiť". Prikývla som. Síce niesom ranné vtáča ale kvôli nemu vstanem, kvôli nemu urobím čokoľvek. Ešte sme sa objali a ja som vošla do domu.
Počula som viac hlasov ako jeden. Čiže je u nás Sebastián. "Čaute". "Čau". Povedali jednohlasne. "Idem spať skorej, ráno vstávam o 4:00". "Tebe j*be?!". "Nie, Thomas sa sťahuje idem sa sným ráno rozlúčiť, tak dobrú". Len mávli rukou.
T: Tak zajtra? :) E: Jasné, nemusíš sa báť zajtra ráno som u vás ako na koni.
Nastavila som si budík na 4:00. Potom som zatvorila oči a ponorila som sa do ríše snov.
Budík! Vonku bola ešte tma. Zastvietila som si lampu a išla ku skrini. Ako môj outfit som vybrala toto:
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Nič extra ale niesom ako niektoré pipki z našej školy.
E: Som na ceste :()
O 10 minút som bola pri jeho dome. Vošla som dnu, pretože mali otvorené. "Ahoj Emily". "Dobré ráno". "Je vo svojej izbe". Prikývla som. Višla som po schodoch. Už som chcela ísť do jeho izby ale zastavila ma jeho sestra Ester. "Emily!". Objala ma. "Ahoj princezná". "Emily poď, niečo ti ukážem". Poukazovala mi hračky, omaľovánky no skoro všetko čo mala. Zrazu si niekto odkašľal. "Neruším slečny?". Povedal s veľkým úškrnom Thomas. "Nie pane". Uklonila som sa mu a on mne tiež. Zasmiali sme sa. "Poď!". Poťiahol ma do jeho izby. "Chcem ti niečo dať, niečo aby si na mňa nezabudla". "Ja nikdy na teba nezabudnem". "Áno viem, ale aj tak ti to dám". Usmial sa. Dal mi fotku, našu spoločnú fotku.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
"Bože ďakujem". Silno som ho objala. Spustila som pár sĺz. "Pomôžeš mi s kuframi?". Opýtal sa ma. "Jasné". Zobrala som nejakú tašku z jeho stola a zavrel dvere. Višli sme pred dom a jeho rodičia dom zamkli. "Bude mi to tu chýbať". Zamrmlal Thomas. Naložili sme kufre. "Tak šup-šup, rozlúčte sa a ideme". Povedal Thomasov tato. "Bože otec, daj nám chvíľu čas. Otočil sa na mňa a ja som ho znova objala. "Budeš mi chýbať Em". "Ty mne viac, ja to bez teba neprežijem". "Si silná, zvládneš to". "Nastupovať!". Zavelil Thomasov tato. "Zbohom Emily". Spustili sme obaja vodopád sľz. "Mám ťa rada". "Ja teba tiež". Odvetil a auto sa naštartovalo. Ešte viac sa moje slzy, kotúľali po tvári. Zbohom Thomas, zbohom navždy! Budeš mi chýbať!
ALOHOMORA!
PRVÁ ČASŤ. AKÝ MÁTE Z TOHO POCIT? NA ZAČIATOK JE TO DOSŤ RÝCHLE ALE NO UVIDÍTE ČO SA STANE ĎALEJ. PÁČI SA VÁM TO? DAJTE VOTES. ĎAKUJEM ♡♡ S POZDRAVOM AUTOR 💎💎💎
Ľudia sorry za chyby, snažím sa to písať bez chyby ale tak , NIKTO NIEJE DOKONALÝ 💫
