Prikazujem ti, miluj ma!

Twentyone

No kým som stihla dupnúť na plyn zastavil nás Šimon. "Vy ste sa zbláznili?!". "Uhni mi z cesty!". "Ani jedna z vás nemá vodičák, kam ako chcete ísť?". "Za Sebastiánom". "Tak to ani náhodou vystupte si!".

Išli sme k nám domov a čakali sme kým príde Matteo. Vôbec som nemala náladu sním hovoriť. Sadla som si na gauč preložila som si ruky a s "láskou" som čakala na svojho "úžasného" bračeka.

"No konečne!". Už počujem ako Šimon kričí cez celú hubu. "Čo je čo sa stalo čo tu hučíš?". "To sa opýtaj svojej milovanej sestričky". Hlavou naznačil aby sa pozrel do obývačky kde som sedela ja. "Čo vyviedla moja malá sestra?". Pomaly sa približoval ku mne. "Nič o čom by si mal vedieť". Nahodila som na neho falošný úsmev. "Takže tuto tvoja sestra aj stou mojou sa snažili dostať sa za Prizerom tvojím autom". "Jasne som ti zakázal sa sním stýkať a ísť za ním!". "Nie si môj rodič a ani brat tak ako si povedal". "Padaj do izby a rozmýšľaj nad tým čo si urobila!". "Nič nemusím!". "Máš zaracha, padaj!". "Nie si môj foter!". A vtedy mi vylepil facku. Bola taká silná, že mi až v hlave zadunelo. Potom som rýchlim krokom vybehla hore po schodoch, nie preto že by som išla plakať za tú facku, nie takú radosť mu neurobím idem vymýšľať môj plán ako sa odtiaľto čo najskôr dostanem. 

Už bolo niečo po pól noci. Matteo spal a ja som bola zamknutá vo svojej izbe. Bál sa, že odídem a tak aj urobím no nepôjdem dverami ale oknom. Tentokrát kašlem na jeho auto pôjdem na najbližší autobus a už nikdy sa nevrátim NIKDY. Nájdem Seba a niekam spolu utečieme. 

Veci boli pobalené v mojom ruksaku. Obliekla som si čiernu mikinu a leginy. Ešte som mu napísala krátky list v ktorom stálo: 

Snáď si nájdeš rodinu s ktorou budeš štastný a odpusť mi to ale ja ho naozaj a veľmi milujem.
         Navždy zbohom Matteo.

Papierik som položila na posteľ a mohla som ísť. Z okna sa mi liezlo celkom ľahko keďže na stene z vonka je nejaká biela vec ktorá tak trochu pripomína rebrík, takže som v pohode mohla zliesť dole. Keď som už konečne stála na rovnej zemi posledný raz som sa pozrela na náš dom a pustila som sa do kroku. Autobus mi ide o pár minút, výborne mám to načasované. Prišla som na zastávku kde som si sadla a čakala som na autobus.  "Mám to urobiť alebo nie?". Svedomie sa ozvalo. "Milujem ho musím ho nájsť!". O pár minút prišiel autobus ktorý viezol len zopár ľudí ktorý idú pravdepodobne tak kam ja. Sadla som si k oknu takmer do zadu, keď sa autobus pohol zadívala som sa do čierno čiernej tmy tam vonku. 

/Emily❤/ Som na ceste za Sebastiánom, prosím nehovor to Matteovi a ani tvojmu bratovi.... Mám ťa rada ❤❤

/Bella❤/ Takto na noc a ešte k tomu sama? Zbláznila si sa?!

Viac som jej už neodpísala. Sústredila som sa na cestu, síce ešte neviem ako presne ho nájdem no pokúsim sa o to.

/Thomas❤/ Ahoj ozývam sa ti po veľmi dlhej dobe. Zmenilo sa toho veľmi veľa. Mám priateľku volá sa Chleo a strašne ju milujem, začal som študovať na umeleckej škole kde som sa s ňou aj spoznal no a ten hlavný dôvod je, že o dva dni sa vidíme ❤❤ Áno viem je to na rýchlo len bolo toho veľa na mňa... Už sa teším a príde aj Chleo chcem vás zoznámiť.

Pane Bože on ešte žije? Neozval sa mi tak dlho, že som si myslela, že sa mu niečo stalo.

/Emily❤/ Človeče ty aj žiješ?!  Som rada, že si si niekoho našiel ale najviac ma teší, že sa už o dva dni vidíme ❤ a veľmi rada spoznám tu tvoju Chleo.

/Thomas❤/ Dosť bolo o mne čo ty ako žiješ? Btw čo robíš takto neskoro v noci ešte hore? 

/Emily❤/ To isté sa môžem spýtať aj ja teba... A to je na dlho keď prídeš všetko ti poviem neboj sa.

/Thomas❤/ Tak fajn... Ja som práve s rodičmi na ceste do Erlandu.

/Emily❤/ Erland? Niečo mi to hovorí : D

/Thomas❤/ Áno zábavný park na konci Nemecka kde sme mali ísť niekedy spolu bol to tvoj sen : /

/Emily❤/ To je v poriadku Thom... Prepáč musím ísť ahoj

/Thomas❤/ Ahoj

3:46 ráno

Som tu. Druhá strana mesta. Veľmi zaujímavá, ešte nikdy predtým som tu nebola. Tak a teraz je to na mne musím ho nájsť. Skúsim ísť na políciu. Dobre, nie to nie je dobrý nápad. S políciou dobré skúsenosti nemám. GPS no jasné. Sebastián má v mobile GPS je ľahké ho nájsť len musí mať zapnutí mobil. Prosím, prosím, len nech má zapnutý mobil. Zapla som GPS hneď mi vyhľadalo všetky prístupné mobili s GPS. No nikde nevidím ten jeho. Trošku som vzdialila mapu. Mám ho! Bože to je úplne na kraji mesta niekde v lese. Načo si sa to ty dal nahovoriť Sebastián. Bože! 

No ako sa tam teraz o štvrtej ráno dostanem. Pozrela som sa na rozpis autobusov. Sakra! Žiadny autobus až o šiestej. Nebudem tu tak dlho čakať to radšej pôjdem pešo. Bolo päť hodín ráno keď už som bola na mieste. Už pomaly svitalo. Predomnou stála nejaká novostavba chaty. Sebastián je dnu musí tam byť. Slušne som zaklopala, no nikto mi neotvoril. Skúsila som to ešte raz no zase nič. Na tretí krát mi už niekto otvoril no Seb to nebol. "Dobré ráno, hľadám Sebastiána Prizera je u vás?". "No dobré, áno je vo svojej izbe hore poďte dnu slečna". Vošla som dnu. "Takto rušiť skoro ráno to je nehorázne... ". Mrmlala si stará pani popod nos, keď som už kráčala hore po schodoch. "Prvé dvere v pravo". Žmurkla a pokrútila hlavou.

Stála som pred dverami Sebovej izby. Neviem prečo váham. Zaklopala som. Neozýval sa nikto a tak som vošla do jeho izby. Zrejme sa sprchoval počula som vodu z vedľajšej izby, zrejme kúpeľne. Izbu má úplne novú sú tu všetky jeho veci. Obzerala som si jeho fotky so školy. Mal tam fotky s Lilly s Maxom a dokonca aj pár fotiek so mnou. "Emily?!". Ozval sa známi hlas za mnou.  "Sebastián!". Hneď ako som ho videla rozbehla som sa k nemu a objala som ho. On mi objatie opätoval. "Č-čo tu robíš? A ako si ma vôbec našla?". "Ja bez teba nemôžem žiť Sebastián, milujem ťa". "Ani ja nie, prepáč mi všetkú tú bolesť ktorú som ti spôsobil". "Chýbal si mi". "Aj ty mne, láska". Konečne ma pobozkal. Jeho pery boli pre mňa ako mojou drogou.  Milujem tú jeho dokonalú vôňu, jeho telo, jeho pery on je proste dokonalý. "Nemôžeš tu ostať, Em".
"Ale ja ťa milujem a už ťa nikdy nechcem stratiť". "Ani ja nie, ale sľúbil som tvojmu bratovi, že už ti dám navždy pokoj". "Môj brat pre mňa už neexistuje chcem byť s tebou". "Vieš predtým mi nič nepovedal, až kým som už nebol von vtedy mi povedal, že zato, že ma dostal z basy musím ti dať navždy pokoj, keby som to vedel už predtým nikdy by som s tým nesúhlasil radšej by som bol  tri roky v base ako byť bez teba a preto teraz bývam tu u tety". "Láska teraz už je to jedno už som tu a chcem tu s tebou aj ostať". "Matteo vie, že som tu". "Tak zdrhneme niekam daleko, niekam kde nás nikto nenájde". "Milujem ťa, Emily Prayrová!".