Prikazujem ti, miluj ma!

Seventeen

"Končím stebou". Pridal sa knemu Sebastián.  "Vy ste sa úplne zbláznili". "Ty by si sa mal vrátiť do reality". "Toto je realita". Ukázal na mňa s Bellou. "My so Sebastiánom sme prišli na to čo je to naozajstná láska, ty si rob čo chceš no mi stebou končíme". "To nieje len také ľahké môj zlatý". "Ale je jednoducho stebou končíme!". Vykríkol Seb. "Vy k*rvy, za všetko môžete vy!. Lukas sa rozbehol ku nám. "Tak to ani náhodou!". Obidvaja ho silou zhodili na zem. Vtedy sa strhla bitka. Pridali sa ku nim aj ostatný aby ich od seba nejako dostali, no márne, bili sa tam hlava nehlava. "Prestaňte!". Musela som zasiahnuť, veď by sa tam navzájom pozabíjali. A vtedy sa to stalo. Dostalo som silnú ranu ani neviem kam a ani od koho. Nastala len tma. Čierno čierna tma.

Sebastián

Myslel som si, že toho k*kota zabijem. V tom ale to našej bitky vtrhla Emily. Keby tam neprišla tak prisahám bohu, že by som ho zabil. "Prestaňte!". No a vtedy sa stala tá vec, Lukas silno udrel do Emily. Ona v momente spadla na zem. Bola to taká rana, že by to zložilo aj mňa. "Emily preboha!". Vykríkla Bell a prišla ku nej. Nereagovala. "Už si spokojný?! Prisahám, že ťa zabijem, zabijem ťa ak sa jej niečo stalo, zabijem ťa ak sa na ňu čo i len pozrieš!". "J-ja som nechcel....ale zaslúžila si to". Povedal a odišiel. Nikto ho nechcel nejako zastaviť každý sme sa venovali Emily a snažili sme sa ju prebrať. "Bastián, musíme zavolať záchranku". Povedal Max. No ja som takmer nevnímal. Ak by sme zavolali záchranku museli by sme zavolať aj políciu a všetci čo tu boli už mali v sebe nejaké to promile. Museli sme ísť teda autom.

Zobral som Emily do náručia. "Divadlo sa skončilo starajte sa o seba". Povedal Max ktorý už stál pri dverách a v ruke už držal kľúče od auta. "Poďme!". Bella s Maxom sedeli vpredu a ja som si sadol s Emily do zadu. Držal som ju stále v náručí. Bola úplne bledá. Bál som sa o ňu ako nikdy. "Nemohlo by to ísť k*rva rýchlejšie!". "Sebastián, snažím sa no ak by nás zastavili policajti sme v riti". Mal pravdu mali sme v sebe možno viac ako jedno promile. Za chvíľu sme už boli pri nemocnici. Rýchlo sme vystúpili z auta a išli sme do nemocnice. "Pomôžte nám prosím!". Bella zastavila prvého doktora ktorý išiel okolo. "Čo sa jej stalo?". "Kamarát ju udrel a ona spadla na zem a nereaguje". "Položte ju sem". Ukázal na vozík. Položil som ju tam. O chvíľu prišiel druhý doktor ktorý ju na vozíku odniesol na izbu. Boli sme zničený báli sme sa o Emily čo sa sňou stane. Popri tom ako sme čakali čo sa bude diať zavolal som Matteovi. Prišiel tak rýchlo ako mohol.

"Už niečo viete?". Opýtal sa vystrašený Matt keď prišiel ku nám. "Nie nič už hodinu tu len sedíme a nič sa nedeje". "Do riti!  A čo sa vlastne stalo?". "No tak nejako som sa bil s Lukasom no a on udrel Emily". "Ja ho zabijem!". "Teraz nie, to môžeš aj potom teraz musíme zistiť čo jej vlastne je". Sadol si vedľa nás na lavičku a položil si hlavu do dlaní. "Nemal som ju tam púšťať". "Matt ty zato nemôžeš". "Máš pravdu môžeš zato ty!". Možno mal pravdu no na hádku teraz nebol ten správny čas. Z dverí kde odniesli Emily vyšiel doktor. "Pán doktor ako je na tom?". "Vy ste?..". "Jej brat Matteo Pray". "Vaša sestra utrpela otras mozgu a keďže mala vsebe alkohol museli sme jej ho odstrániť zo žalúdku, keďže mala vsebe viac ako jedno promile takmer nastala otrava alkoholom". "A bude v poriadku?". "Nieje to až tak vážny stav no teraz čakáme nato kým sa preberie z kómy". "A čo ten úder do brucha, to jej nič nespôsobilo? ". "Nie len pár odrenín ztoho pádu nič viac ten pád jej spôsobil otras mozgu a obávame sa toho najhoršieho". "Čoho?". "Bojíme sa, že si nebude nič pamätať". V tej chvíli mi prišlo zle predstava, že si Emily nebude pamätať vôbec nič ma desila. Nebude si pamätať mňa zabudne na všetko čo sme spolu prežili.

"Môžem ju vidieť?". Opýtal som sa. "Prepáčte vy ste kto?". "Ja som jej...kamarát". "Je mi to ľúto no zatiaľ môžme púšťať len rodinu". "Chápem". Potreboval som ju vidieť.

Matteo

"Poďte vy sa môžte ísť na vašu sestru pozrieť ale nie dlho musí oddychovať". Vošiel som dnu kde som videl jej bezvládne telo ležať. Sadol som si ku nej. "Ak by som vedel, že na párty ideš stým idiotom nepustil by som ťa". Áno nemám problém ju púšťať na párty no sním nie. Ak sa jej niečo stane a ona si nebude nič pamätať prisahám, že ho zabijem. A je mi jedno, že to urobil Lukas zničím ich všetkých troch. "Em, neodchádzaj ostaň tu so mnou prosím, nemôžeš teraz len tak odísť". Nevydržal som to a a pár sĺz som vyronil.  "Pán Pray, prepáčte ale mali by ste ísť domov slečna potrebuje odpočívať a tak isto aj vy"."Uhm...jasné...zatiaľ ahoj sestrička zajtra prídem sľubujem". Postavil som sa a odišiel som.

Sebastián

Išiel som hneď do parku. Po ceste som vyfajčil najmenej päť cigariet. Nemohol som prestať nato myslieť, myslieť na ňu na Emily. Bál som sa čo bude ďalej. Sadol som si na lavičku v parku. Musím ju vidieť a to ešte dnes. Nikdy by ma nenapadlo, že sa niekam vlámem a už vôbec nie do nemocnice. No potreboval som ju vidieť. Maxa som stým nechcel zaťažovať a tak som išiel sám. Bol som tam stál som pred nemocnicou a rozmýšľal som či to urobím. No zrazu ma niekto zdrapil zo zadu. "Hajzel čo si to zase urobil?!". Bol to Šimon. "Čo máš za problém?". "Opil si ju a potom si ju zbil". "Ja som to neurobil! Bol to Lukas". "Zaujímavé on tvrdý úplný opak". "To mi chceš k*rva povedať, že veríš skôr jemu ako mne?!". "Všetkým bude veriť viac ako tebe". "Musíš sa do všetkého starať?". "Už sa do toho nestarám len ja ale už aj polícia Lukas ťa udal". To mu neprejde na tej párty bolo veľa svedkov čo ten incident videlo. Síce boli pod vplyvom alkoholu no musia si niečo pamätať. "Kam teraz akože ideš?". "Za ňou musím ju vidieť". "Tak to máš smolu máš to zakázané, máš zakázané sa sňou stýkať". "To nemôžu!". "Ale môžu, keď sa preberie povieme jej pravdu tú Lukasovu pravdu". "On klame!". "Neklame má svedkov a ty skončíš v base!". "To má byť pomsta?". "Také niečo". "Nemôžme nato zabudnúť? Veď sú to už roky". "Roky na ktoré nikdy nezabudnem". Povedal a odišiel.

Emily

Cítila som strašnú bolesť. Umieram?  Kiež by. Pomaly otváram oči. No silné svetlo ma prinúti znova ich zatvoriť. Až po chvíli sa odhodlam a konečne ich otvorím. Vidím veľké okno, ležím na posteli a pri stole kúsok odomňa sedí nejaký muž. Som v nemocnici. Prečo ani sama neviem. "Ehm pane prečo tu som?". Opýtala som sa zatiaľ neznámeho muža. "Ty si sa prebrala! Vďaka bohu moja dcéra je živá a zdravá!"......