Prikazujem ti, miluj ma!

Eleven

Pozerali sme si navzájom do očí. "Naozaj?". "Naozaj".

"Emily ale mi nemôžme byť spolu". "Ale prečo? Povieš mi to už konečne?!". "Nemôžem! Nenávidela by si ma ešte viac". Pustil mi ruku a postavil sa z postele.

"Musím ísť". Povedal. "Teraz o druhej ráno chceš ísť domov?". "Prepáč, musím ísť". Obliekol si tričko a odišiel.

Odišiel o druhej ráno a nechal ma tu samú.

/Emily Prayrová💗/ Bell, prosím príď ku mne teraz hneď...
/Bella Schmitová💗/ To musí byť inak naliehavé keď mi píšeš o druhej ráno. No čo sa deje?
/Emily Prayrová💗/ Poviem keď prídeš...Prosím príď teraz.
/Bella Schmitová💗/ Okay za chvíľu som u teba.

O chvíľu zazvonil zvonček. Zišla som dole schodmi ešte v pyžame. Otvorila som dvere a bola tak Bella mala na sebe pyžamo a na ňom bundu.

"No čo je také dôležité, že si ma vyťiahla z postele a prebudila si ma z mojich krásnych snov?". Všetko som jej povedala to o Šimonovi aj to o Matteovi ale hlavne to o Sebastiánovi.

"Myslíš, že ti tají niečo z minulosti?". "No tak z budúcnosti to nebude". Pozrela na mňa. "Prepáč ale som z toho celého mimo a je mi z toho všetkého zle". "Emily, uvidíš Sebastián ti to povie". "Ale kedy? Nechápem ho a bojím sa, že mi tají niečo čo mi ublíži ešte viac". Bella ma objala.

"Ďakujem". "Začo?". "Že si tu aj keď ťa budím o druhej ráno". Zasmiali sme sa. "Tak pozrieme si film?". Opýtala sa. "Jasné, zapnem Labyrint".

Bolo nám jedno, že zajtra je škola toto robíme skoro stále.

"Em, vstávaj!". Skoro som dostala infarkt. "Bože, zbláznila si sa?!". "Sklapni postav sa z postele a ideme do školy". "Veď už idem". Ako lemra som sa postavila z postele a pomalým krokom som išla ku skrini. "Pohni kostrou!". Skríkla Bella. "Veď kľud idem".

Obliekla som si čierne rifle ktomu modrý sveter. Umyla som si tvár a zišla som dole schodmi. Bella tam už stála nastúpená pri dverách. "Trvá ti to". Prevrátila som očami a začala som si obúvať topánky. "No môžme ísť". "Konečne!". Zamkla som dom a pustili sme sa do kroku. Asi za 10 min sme boli pri škole.

"Čo máš za hodinu?". Opýtala sa ma Bell. "Matiku...myslím". "Okay ja mám chémiu...vidíme sa potom ahoj". "Ahoj". Otočila som sa ale do niekoho som vrazila. "Nádavaj pozor do-". Bol to on. Sebastián. Chvíľu sme sa na seba pozerali no potom ma obišiel a vošiel do triedy. Išla som hneď za ním a keďže sedím s ním sadla som si k nemu.

Do triedy vošiel učiteľ. "Žiaci, dnes na vás nemám náladu takže sa utíšte". Kedy on mal na nás náladu.

Dal nám nejaké nezmyselné príklady na tabuľu a on si sadol za počítač.

"Môžme sa porozprávať?". Tichým hlasom sa opýtam Sebastiána. "Nie je o čom". "Myslím že je". "Nie povedal som že nie je!". Skríkol na celú triedu. "Prize, čo sa deje?". Opýtal sa učiteľ. "Nestarajte sa!". "Do riaditeľne! Hneď!". "Fajn!". Silno odsunul stôl tak, že sa skoro prevalil a za sebou tresol dverami.

Sebastián

Z triedy som odišiel taký nasratý, že som skoro rozbil dvere. Ale tak čo v riaditeľni som tak často, že sa to už ani na prstoch nedá spočítať.

"Aaa pán Prize dlho sme sa nevideli". Povedal riaditeľ keď som stúpil dnu. "Aj na vás rád vidím". Nahodil som falošný úsmev. "Tak čo ste vyviedli tentokrát?". "Načo sa na to pýtate keď to viete?". "Nebuďte drzí, Prize!". "Fajn". Zas ma tam hodinu poučoval o nejakých somarinách ktoré mi hovorí stále a ešte ho to neprestalo baviť.

PO ŠKOLE

Emily

Čakala som na Bellu pred školou, keď ma niekto zdrapil za rameno. Bol to Sebastián. "Prize, čo si sa zbláznil?!". "Kvôli tebe som bol v riaditeľni takže o čom si sa to chcela rozprávať?". "V riaditeľni si ako doma aj tak by si tam znova skočil". Už som chcela odísť keď ma chytil za zápästie. "Možno máš pravdu, no ja sa ťa pýtam o čom si sa chcela rozprávať". "Zrazu ťa to zaujíma". V tom som si všimla že Bella na nás pozerá a netrpezlivo na mňa čaká. Ruku ktorú mi držal som odťiahla. "Maj sa, Prize". A odišla som ku Belle.

"O čom-". Začal Bella. "Potom...". Nechcela som jej to hovoriť tu na školskom pozemku.

"Ideš k nám?". Opýtala sa ma Bella. "Prepáč ale mám gymnastiku a ešte niesom prípravná nato aby som stretla Šimona". "Hmm...jasné tak zatiaľ ahoj". "Ahoj".

Odomkla som dom a vošla som dnu. Zacítila som palacinky. V kuchyni stal vysmiaty Matteo. "Braček!". Prišla som k nemu a objala som ho. "Čo ty tu? Veď až v piatok ťa mali pustiť". "Hmm povedzme, že som ťa chcel prekvapiť". "Som rada, že si konečne doma". "Veď ja tiež".

Palacinky boli vynikajúce veď ako inak. Jeho jedlo mi chýbalo.

"A povieš mi ako sa to vlastne stalo?". Opýtala som sa ho. "Požičal som si motorku od Šimona a jedno auto nezastalo na červenú tak do mňa jednoducho nebúralo". "Motorka?! Si sa zbláznil?". "Idem mať 20 Emily, mám právo rozhodovať o mojom živote". "Fajn a keďže máš právo zhodovať o svojom živote rozhodol si sa, že pôjdeš k mame?". "Zbláznila si sa?! Veď tú ženu ani nepoznám je pre mňa cudzia nikdy nebola a ani nikdy nebude mojou mamou mám len jednu a tak to aj ostane. A čo si si myslela? Nikdy by som ťa tu samú nenechal". "Ďakujem". Znova sme sa objali.

"Dnes príde Bastián, nevadí?". Bože len to nie. "Nie v pohode". Klamala som mu. Ak by som mu povedala nie začal by sa vypytovať.

O 18:00 u nás zazvonil zvonček. Až do mojej izby som počula ten jeho otravne neotravný hlas.

/Sebastián Prize/ Kde si? Potrebujem sa stebou porozprávať.
/Emily Prayrová/ Nemám čas.

Ani som sa nenazdala a už stál vo dverách v celej svojej kráse.

"Kde je Matteo?". "Išiel po pizzu, no môžem sa už konečne porozprávať?". "Sám si povedal, že nieje o čom". "Nemôžme sa spolu rozprávať keď sa na nás niekto pozerá". "Do pekla Prize prečo akože? Hanbíš sa za mňa? To by som sa mala skôr sa nie? Emily Prayrová chodí so Sebastiánom Prizerom ktorý ju celé roky týral a teraz sa tvári ako keby nič". "Nie tak to nieje ja len, že-". "Ja len že čo? Si zbabelec a nevieš to tým svojím debilným kamarátom povedať, povedať im to, že si sa zamiloval do Emily Prayrovej!". "Nie tak to nieje!". "A ako potom?" "Daj mi čas". "Čas? K*rva! Ty chceš aby som ti dala čas?! Kedy mi konečne povieš prečo si mi to všetko robil a prečo ma nemôžeš milovať?".

Chcel niečo povedať, no vo dverách som si všimla Mattea. Stál tam celú dobu. Počul všetko. Úplne všetko...

ALOHOMORA!

ĎALŠIA KAPITOLA. VIEM ŽE SOM JU SĽÚBILA V SOBOTU ALE NEMALA SOM ČAS. JEDNA NEMENOVANÁ TO NEVEDELA VYDRŽAŤ TAK SOM JU MUSELA DNES DOPÍSAŤ. TAK NECH SA PÁČI ❤. S POZDRAVOM AUTOR 💎💎💎