Prikazujem ti, miluj ma!

Eight

Zaspala som asi o tretej. Ráno som sa zobudila na lúče slnka. Pozrela som sa na mobil. 8:20. Do p*če! Zaspala som. Zabudla som na budík, kedže ráno ma vždy budil Matteo.

Zo skrine som vybrala najlbižšie rifle a ktomu jednoduché sivé tričko. Nemaľujem sa takže som mohla ísť. Zo stola som zobrala jablko a vybehla som z domu. 8:30. Super fakt stíham.

Do školy som dobehla asi o 8:45. Zo skrinky vyťiahla fyziku. "Prayrová?!". Ozval sa známy hlas za mojím chrptom. Žeby Sebastián. Omyl bol to Max. "Čo máš na srdci, Mayer?". "Kde si bola za školou?". Zaškeril sa. "Niesom ty". Nahodila som falošný úsmev a odkráčala som do triedy.

"Dobré ráno, prepáčte že som prišla neskoro zaspala som". Všimla som si, že Sebasián nieje v škole alebo je možno zase v riaditeľni."To spíte u pána Mayera?". Učiteľ sa na mňa pozrel ponad okuliare. Otočila som sa a za mnou stál vysmiatý Mayer. "Čo sa usmievaš ako slniečko na hnoji, Mayer?". Nahodil ten jeho umelý úsmev.

"Slečna Prayrová, povecte mi pravdu, kde ste boli?". "Zaspala som!". "Posledný krát sa vás pýtam, kde ste boli?". "Pán Derb, ja vám posledný krát hovorím že som zaspala". "Ako myslíte, do riatideľne obaja!". Pozrel na Maxa ktorý ma poťiahol za rukáv a vyšli sme z triedy.

"To si mu nemohol niečo povedať?". "Aj tak máš neskorí príchod, tak či tak by ťa Derb poslal do riaditeľne". "Ale nie stým, že som stebou spala". "Budeš mať aspoň peknú povesť "Emily Prizerová sa vyspala so svojím milencom Mayerom". Vybuchol od smiechu. "Veľmi vtipné, Mayer". "Ale no taak, veď je to len vtip". Ďalej som mu neodpovedala a vošli sme do riaditeľne.

"Zas vás tu mám slečna Prayrová?". "Uhm". Prikývla som. "A vy pán Mayer ste tu viac ako doma". "Nemôžem zato...". "Takže kde ste boli? A chcem vedieť pravdu". "Pán riaditeľ, ráno som zaspala a tak som sa rýchlo ponáhľala do školy. Pri skrinke ma zastihol tuto Mayer, no a potom som išla do triedy stým, že som zaspala, no a Max išiel za mnou a pán učiteľ Derb si to zle vysvetlil. Neviem kde bol Mayer to nech vám povie on". Vysipala som zo seba. "Dobre, môžte ísť Prayrová". "Ďakujem". Mayer sa len nechápavo na mňa pozrel. Čo čakal, že budem klamať a poviem, že som sa sným vyspala a že preto som zameškala. To v žiadnom prípade.

Pri mojej skrinke stál Lukas. Fasa najprv Max a teraz tento. "Čo potrebuješ?". Spýtala som sa celkom milo. "Kde je Bastián?". "A čo ja viem, ty si jeho kamarát ty by si mal vedieť kde je". "Ja práveže neviem, dnes nebol v škole a ani nereaguje na esemesky". Mykla som plecom. Lukas prišiel bližšie ku mne a o chvíľu som sa dotýkala jeho hrude. "Si strašne arogantný človek, Prayrová". Odstúpila som. "Idem na hodinu, nechcem aby ma znova vinili, že som sa vyspala s dalším". "Počkať niečo mi ušlo? Spala si so Sebastiánom?". Prevrátila som očami.

"Takže hej". "Nie, Lukas nestaraj sa!". Len na mňa mrkol a stratil sa za rokom.

Bože. Oni sa na mne dohodli alebo čo.

Po škole som išla hneď na gymnatsiku. Precvičovala som si čo bolo treba a išla som domov. Bolo mi divné, že Lilly tam nebola.

Po gymntastika som mala namierené rovno do nemocnice. Matt bol ešte stále v kóme, no doktor hovorí, že vidí pokroky.

/Bella Schmitová💗/ Ahojky, nechceš prísť?
/Emily Prayrová💗/ Za 20 min som tam.

"Konečne, že si aj prišla". "Veď kľud Bell, bola som v nemocnici". "Fajn, no a teraz mi vysvetli ten incident s Mayerom". "Čo chceš akože počuť?". "No...bolo niečo či nie?". Bože to už aj moja najlepšia kamarátka verí tomu, že by som sným spala. "Zbláznila si sa?! Nespala som sným a ani nikdy nebudem". "Dobre, a čo Sebastián? Prečo nebol v škole?". "Ako to mám vedieť". "Fajn, fajn zájdem po popcorn a pustíme si film". "Aký?". Pozrela na mňa zabíjackým pohľadom. "Dobre, dobre chápem".