Harry sa odo mňa odtiahol. ,,Prepáč mi, že som tu nebol... zomrela mi mama..." Len som sa naňho pozrel a potiahol som ho za ruku. Posadil som ho na posteľ a sadol som si k nemu. Harry sa na mňa pozrel. Povzdychol si. ,,Však ty si dobrý chlapec. Len sa niekedy rozprávaš sám so sebou." Prešiel mi prstami medzi korienkami vlasov. ,,Nechceš si hodiť sprchu?" Spýtal sa ma. Len som pokrútil hlavou, že nie a oprel som sa o jeho rameno.
,,Chcem ísť domov." Znovu si povzdychol.
,,To nejde Loui. Ja neurčujem dokedy tu budeš." Pozrie sa na mňa.
,,Doriti, čo to so mnou robíš?" Harry sa zatváril nechápavo. ,,Nikdy som nebol tak milý a prítulný a zrazu... zrazu som." Zaprel som sa rukami o posteľ. A však nečakal som to, čo Harry spravil.
R. 🌹
YOU ARE READING
Chaos [L.S.]
FanfictionPokiaľ je chaos umenie Moja myseľ je potom majstrovské dielo. Dostal som sa tam, netuším ako. Psychiatrická liečebňa, plná bláznov. Pripadám si normálny. Moje hlasy mi vravia, že sa odtiaľ musím dostať, čo najskôr. Zabraňuje mi...