Chaos [L.S.]

√27

Zostal som ticho a poslušne som šiel do auta. Tá facka nebolela. Bola náučná a popravde som sa len zľakol. No neplakal som. Nemal som dôvod. Harry si sadol na miesto vodiča a treskol dvermi až som sa zľakol. Naštartoval a stisol v rukách kožený volant. ,,Myslel si na naše dieťa?!" Zvýšil hlas.

,,J-ja.."

,,TY si sa skurvene najebal! Fajčil si a do piče nemyslel si na maličké! Čo ak sa narodí postihnuté?! Len sa vyvíja a mohlo to postihnuť tie bunky! Si normálny?!" Kričal po mne. Skrčil som sa na sedadle a ticho som sa rozplakal. ,,Nedovolil som ti piť. Povedal si, že do večera budeš doma a je jedna hodina ráno!" Treskol do volantu. Zavzlykal som. ,,Ja s takým ožranom spať dnes nebudem! A zabudni na to, že na teba prehovorím." Povedal. A viac sa so mnou nerozprával. Prosto naštartoval a šli sme domov. Celou cestou som sa mu ospravedlňoval a prosil som ho aby sa so mnou bavil, no on ma prosto ignoroval.

R. 🌹