Chaos [L.S.]

√17

Prítomnosť

Louisov pohľad

Ležím na posteli, stočený v klbku. Tri dni. Sú to tri dni od môjho a Harryho rozhovoru o nás. Pokúšam sa spomenúť si. Hrozne ma bolí hlava. Občas.. občas len tak zavriem oči a vidím Harryho. Ale vidím ho takého, aký je teraz. Nie takého aký bol predtým. Odmietam jesť a spať, pokiaľ mi to nepovie. Som tak moc unavený. No neustále sa mi chce len plakať. A neustále plačem. Do izby vošiel Harry a svoju veľkú dlaň pritisol na moje čelo. Neustále ma kontroluje, či som nedostal horúčku. Pozeral som na jeho malíček, ako sa mi takmer dotýkal očí. Tak moc si prajem cítiť jeho dlane na svojich bokoch. Tak moc chcem aby sa ma dotýkal. ,,Prečo si na teba nepamätám?" Pozrel som naňho. Harry na mňa smutne pozrel a sadol si na posteľ.

,,Poviem ti to, pod jednou podmienkou." Pozrel som naňho. ,,Odpustíš mi to." Iba som prikývol. Posadil som sa k Harrymu. ,,A naješ sa a pospíš si. Jasné?"

,,Áno." Poveda som. Harry začal...

,,Bolo to v jedno ráno. Robil si mi raňajky. Ako zvyčajne som ťa zo zadu objal. Pýtal som sa, že čo robíš. A ty, že mi robíš raňajky. Raňajky mi robievaš len keď idem do práce. No vtedy som nešiel a keď som ti to povedal. Zostal si v šoku. Vtedy niekto zazvonil. A ten niekto bol tvoj frajer. Vtedy som nevedel či podvádzaš mňa či jeho. Hrozne moc som ťa miloval. A vten deň som plánoval požiadať ťa o ruku. No hrozne ma to nahnevalo. Ty si niekoho mal okrem mňa. Podvádzal si ma a ja stále neviem ako dlho. Bol som tak vytočený a sklamaný. Prešiel som k tebe a dal som ti facku. No nečakal si ju. Bola silná a ty si vrazil do steny a rozbil si si hlavu. Šiel som s tebou do nemocnice. Po ceste si upadol do kómy. Doktori mi povedali, že si čiastočne stratil pamäť. Musel som ťa opustiť. Všetci ťa museli opustiť. A tak sa aj stalo..." Dohovoril a po líčkach mu tiekli slzy.

,,Mal si právo na to ma udrieť.. veľmi ma to mrzí. Nechcel som ťa podvádzať. Harry bože prepáč." Pritisol som sa k nemu. ,,Odpúšťam ti." Harry ma objal svojími veľkými rukami.

R. 🌹