Chaos [L.S.]

√30

Harry sa zdvihol a nechal ma tam samého. Utekal do svojej izby. Do pracovne. Povzdychol som si a oprel som sa o gauč. Nemá zmysel za ním chodiť. Zayn mu je prednejší ako ja. Zapozeral som sa do ohňa. Zrazu predo mnou pristáli akési papiere. Pozrel som na ne a potom na Harryho. ,,Moji pacienti. Hľadaj číslo 949128." Povedal a sadol si ku mne. Prehľadával zložky, čo držal v ruke. A čo som robil ja? Vyjavene som naňho pozeral. ,,Louis. Hneď." Upozornil ma a ja som na zem položil svoje kakao. Začal som otvárať každú zložku. Jednu po druhej a hľadal som číslo, ktoré mi Harry povedal. Nevedel som o čo sa jedná a bál som sa na to spýtať Harrymu na krku navrela žila a celý bol napätý. Mal zaťatú sánku a to znamenalo len dve. Buď je vytočený, alebo má strach. Asi skôr tá prvá možnosť. Alebo ja neviem. Pri ňom človek nikdy nevie. Pozeral som naňho. Zabudol som čo mám robiť. Jediné čo som teraz chcel, bolo to, aby sa upokojil. Preto som mu rukou vošiel do vlasov. Harry na mňa ani nepozrel. ,,Teraz nie Lou." Povedal rýchlo a ďalej sa hrabal v zložkách. Vybral som ruku z jeho vlasov a dlaň som si priložil na jeho líce. Pozrel na mňa. Naklonil som sa a pobozkal som ho. Položil svoju ruku na moje stehno a trochu sa uvoľnil. 

,,Nech sa deje čokoľvek. Som tu s tebou. Vždy budem. Mysli na to. Upokoj sa." Harry sa nad mojimi slovami iba usmial a venoval mi jemnú pusu. 

,,Hľadaj to číslo prosím." Pohladil ma po stehne a odtiahol sa. Prehrabával som sa ďalej v zložkách. Nakoniec som však to číslo našiel. 

,,H-Harry na čo je Zaynovi to číslo?" 

,,Je to číslo obete, ktorú chce zabiť." Tep sa mi zrýchlil a znovu som prekontroloval číslo na zložke. Sedelo. ,,Kto je to?" Spýtal sa a pozrel sa do zložky. 

R. 🌹