Chaos [L.S.]

√33

O rok neskôr

Rue. Náš malý dvojmesačný synček Rue. Len pred dvomi mesiacmi sa narodil a jeho očká sa sfarbili do tyrkisova. Rue je nezvyčajné meno, no má v sebe ukrytú hlbokú spomienku. Ako sme tak bývali na cestách stretli sme akéhosi chlapca menom Rue. Mohol mať tak sedem a stratil sa. Vozili sme ho so sebou a všeliak sme sa pokúšali hľadať jeho rodinu. No zistili sme, že sú mŕtvy, a tak šiel Rue do detského domovu v Osle. Dúfam, že si čoskoro nájde novú rodinu. Som v Rueovej izbičke a sledujem ho ako sa zvedavo obzerá okolo seba. Harry ešte podľa všetkého spí. No nevadí mi to. Rue nie je problémový a hravo ho zvládam sám. No, ale nebolo by to voči mne fér. Preto ho mám nastarosti od polnoci do dvanástej a Harry od dvanástej do polnoci a aj to každý deň sa striedame. Dnes ho mám na starosť ja a Harryho nechám nech si pospinká. ,,No čo je fešak." Usmial som sa Ruea a on zo seba vydal zvuk. Niečo ako aaa alebo iiii. Ticho som sa zasmial a vzal som si ho na ruky na čo vypískol. Znovu som sa zasmial a šiel som ho prebaliť.

Keď som mal hotovo, vzal som špinavú plienku a šiel som s ňou do koša. V druhej ruke som mal Ruea. Vyhodil som plienku a začal som Harrymu robiť raňajky a Rueovi som dal ohriať mliečko. Po bradičke mu stiekli slinky, ktoré som mu nežne zotrel a venoval som mu pusinku na čielko. Na mojich bokoch pristáli dve veľké dlane. Usmial som sa. ,,Dobré ránko." Prehovoril som.

,,Aj tebe láska. Ukáž pomôžem ti." Ponúkol sa.

,,Daj Rueovi papať." Povedal si ho a on si ho vzal a šiel mu dať miečko, ktore som ohrieval v mikrovlnke.

R. 🌹