Začiatok nového dobrodrúžstva 2

Rozlúčka

Ostali tam ešte niekoľko dní.Ráno bola prekrásne všetci sa chystali na cestu.Zobrali si zásoby vody a niekoľko kúskov kramu. Všetci sa rozlúčili s elfmi,ktorý vedeli ich jazyk ale niektorý sa rozlúčili vo svojom jazyku.Poslední z nich sa nerozlúčil Legolas nevedel čo by mal povedať  otcovi.S Tauriel sa už rozlúčil ale ona trvala na tom,že pôjde s nimi. Legolasovi sa na tvári objavil úsmev a bol veľmi rád.Prišiel čas sa rozlúčiť s otcom ale kedˇ sa to malo stať bolo preňho ťažšie  a ťažšie.Nakoniec sa rozhodol,že za ním príde a povie mu všetko čo by chcel. Prišiel do jeho komnaty  a ako otváral videl,že si otec prezerá obrázok Legolasovej mamy,ktorý sám nakreslil po narodení Legolasa.,,Len vstúp Legolas,syn môj prišiel si sa so mnou rozlúčiť?"Zdvihol hlavu a na tvári naznačil malí úsmev. ,,Máš pravdu no my sa často nerozprávame.Prišiel som aj k vôli niečomu inému pre mňa je to ďalšia príležitosť sa s tebou viac porozprávať práve kedˇ odchádzam."Na chvíľu sa odmlčal ale kedˇ chcel niečo povedať skočil mu do toho otec.                    ,,Ja viem Legolas od kedy zomrela tvoja matka je to pre mňa zložité sa s tebou rozprávať.No si predsa princ vieš sa o seba postarať sám ale ja mám obavy o to,že sa možno vidíme naposledy.Na ceste sa ti môže stať všeličo no ja sa najväčšmi  bojím o to aby som ťa nestratil.Si to jediné čo mi ostalo a nechcem o to prísť.Povedal som to pred pár rokmi a poviem to ešte raz tvoja matka ťa milovala nadovšetko Legolas aj ja tiež aj kedˇ to nedávam veľmi často na sebe poznať."Pozrel na Legolasa,ktorý nad všetkým čo mu povedal  dlho premýšľal.Nakoniec povedal.  ,,Otec mi sa nerozprávame preto,že si nemáme čo povedať okrem ochrany kráľovstva a to je všetko.Od kedy zomrela mama staral si sa o mňa od malička a to si veľmi vážim.Bol som dlho preč no rozmýšľal som nad svojou budúcnosťou a dospel som k záveru,že si moja jediná rodina a mám ťa tiež veľmi rád neviem prečo som to nedal najavo skôr."Po dlhom rozhovore sa obidvaja na seba pozreli a objali sa kráľa Thranduila to príliš dojalo a preto mu po tvári zažali tiecť slzy.                                                                                                                                                                                    Nastal čas odchodu a všetci boli pripravený na dlhú cestu až do Gondoru. Ako tak odchádzali otočili sa a zamávali elfom a v tej chvíli začali radostne spievať.Pri odchode pozreli aj na Hmlisté hory a vtedy Gandalf povedal nahlas jedno meno.,,Thorin Dubbin."Všetci sa naňho pozreli no Gandalf sa pozrel iba na Hallen,ktorá mala v očiach slzy a rozplakala sa.O niekoľko míľ dalej prenocovali.