Swag Girl

Je tu malá šanca

Prajem príjemné čítanie!

Nechápem to!!!  Prečo je dnes taký zlý deň?!?! Čo sa ešte do PIČI stane?!?!

Začal zvoniť telefón. Nechám ho tak nech zvoní veď to pošlú do odkazovej schránky.

,,Bell...zajtra je Nový rok...ja len či nepôjdeš na tú párty čo robí jeden chalan zo školy....prosím ozvy sa mi. Tvoja Lucy."

Takto to robím už pár dní. Vlastne neviem či je deň alebo noc a aký je dátum a to už deň vôbec.

Nespím, nepijem, nejem nič.
No vlastne niečo robím. Keď zistím, že je noc tak idem von. Zdrhnem cez okno.

Prvú noc som len tak sedela na streche ale nestačilo mi to. Zoskočila som a bežala som čo najďalej od tých starosti. Pustila som si hudbu a išlo sa.
Keď zaznel Marcus a Martinus mi začalo byť smutno tak som okamžite vytrhla slúchadlá z uší a spadla som na cestu. Sadla som si tam do tureckého sedu a dal som si tvár do dlaní. Zhlboka som dýchala ale nepomohlo to. Spustila som hrozný plač. Moje vzlyky boli počuť na celú ulicu. Nevedela som ako sa mám postaviť. Moje telo sa celé triaslo a končatiny vlastne nič nespolupracovalo.

Bola som tam už 10 minút a stále som plakala. Zrazu si ku mne niekto sadol. Objal ma. Podľa silného stisku a vypracovaných rúk som spoznala že je to chalan. Bolo mi jedno kto to je ale natlačila som sa na neho a obimali sme sa. Asi po 5 minútach ma zdvihol a začal ťahať ale ako videl že mi "nefungujú" nohy ma zdvihol a zobral ako princeznú na ruky.

,,K..k..a..m..i..d..d..e..m..e..e?" Povedala som pomedzi vzlyky.

,,Pssst neboj sa všetko ti vysvetlím. Ideme ku mne domov." Ten hlas mi bol povedomí ale neviem odkiaľ.

Ďalej som už neriešila. Oprela som si hlavu o jeho rameno. Dlho sme nejšli možno tak o dva domy ďalej. Asi počul moje vzlyky.

Otvorí dvere. Položí má asi na gauč a odíde. Ok? Kam išiel. Môj plač sa už spomalil ale stále som plakala. Zažne sa svetlo a do obývačky príde ten chalan. Keďže mám v očiach slzy nevidím. Príde bližšie a mne už docvakne kto to je...je to Jimiho kamarát ktorý chodí aj do mojej triedy. Chodí aj na futbal takže viem ako sa volá to je všetko.

Aj tak sa pre istotu spitam.

,,Aaron?? Si to ty?"

,,Hej som to ja." Usmeje sa na mňa.

,,Ako si ma našiel?"

,,Počul som ťa cez okno......." Zrazu do obývačky príde niaka pani v pyžame a je celá vystrašená!

,,Aaron čo sa stalo??!"

,,Mami toto je Bell. Bell toto je moja mama. Mami ja som iba počul Bell a tak ma napadlo že ju nachvíľu zavolám dovnútra a potom ju odprevadim domov."

,,Aha o pol druhej v noci....ok...ja idem ďalej spať tak ahoj Bell a dúfam, že ťa tu ešte niekdy uvidím." Usmeje sa na mňa a ja na ňu hodím falošný úsmev.

,,Aaron ja radšej pôjdem aby som vás neotravovala."

,,Počkaj ja ta odprevadim domov a ty mi povieš prečo si tak neskoro vonku a prečo si plakala. Poď so mnou."

,,Aaron...je tu menší problém ja...no...moje nohy nevedia spolupracovať...." Sklonim hlavu od hamby.

,,Hej..." Príde ku mne. Prstami mi zdvihne bradu a donúti má pozrieť sa mu do očí. ,,To je v pohode ja ťa zoberem." Zrazu ma zdvihol a išli sme hore schodami. Pevno ma stisol a kráčal ďalej. Ja som mu ruky omotala okolo jeho vypracovaného krku.