Swag Girl

Pohreb

,,Marcus..?"  ,,Hmm..?" Pozrela som mu hlboko do očí. Nechcem ťa nijak uraziť alebo také dačo ale môžem sa niečo spýtať?" ,, Jasné!" ,, Aký je teraz medzi nami vzťah? Lebo akože...teraz si ma začal bozkávať...okej dajme tomu že sme frajeri ale čo ak ja ťa po čase budem vážne moc moc milovať a ja vlastne odídem spät do Ameriky a ty si proste nájdeš inú...alebo naopak..vieš vzťah na diaľku...a teraz vážne nemám ani chuť mať frajera po tom čo sa mi stalo...môžeme sa stále obimat! Však BFF a tak len proste...chápeš?" ,,Áno jasné, že chápem...! BFF znie zatim fajn!" Usmial sa na mňa. ,,Niečo ti sľúbim, keď skončíme strednú a ty by si prišla bývať sem, teda ak by si si zatim nikoho nenašla tak, môžeme spolu chodiť, založiť si rodinu a vziať sa. A ešte niečo ja ťa milujem a aj navždy budem!" ,,Môžem ťa ešte raz pobozkať?" Zasmejem sa. On sa na mňa iba usmeje a uškrnie. Vrhnem sa mu na pery a neviem sa ho nabažiť. ,,Aj ja ťa milujem ale je ešte možno skoro..."

V deň pohrebu
,,Ideme!! Rýchlo Bell, Erik, Natalii, James!!!" Posledný krát sa pozriem do zrkadla v izbe. Obujem si boty a zídem schody. Nastúpime do auta. Sme ticho. Dedo naštartuje a vyrazíme.

Na cintoríne už bolo plno. Išli sme do vnútra do takého domu kde boli truhlu a také veci. Išli sme sa pozrieť posledný krát na babku. Keď som ju zbadala sa mi nahrnuli slzi so očí. Chytila som ju za ruku a pošuškala som. ,,May we meet again (nech sa znovu stretneme)" (fráza zo seriálu The 100)
Všetci odišli von a ja som tam zostala. Poznali sme sa tak krátko a už to skončilo....už nikdy nebudem počuť jej nákazliví smiech...je mi to ľúto. Pobozkala som ju na líce a v tom momente som cítila teplo na ramene ako keby ma chytila za rameno. Dokonca som cítila jej vôňu. Ako keby tu bola so mnou. A je to pravda bude tu so mnou navždy u mňa v srdci. Bola som až tak zamyslená že som si nevšimla že znovu plačem a niekto pri mne stojí. Bol to Martinus. Pozrela som sa na neho. Videla som mu v očiach ľútosť a smútok. Pozrel sa na mňa. Keď ma videl plakať ma silno obimol. Objatie som mu opätovala. Cítila som sa v bezpečí ale nie tak ako u Marcusa...

Višli sme von keď nás videl Marcus sa zamračil na Martinusa a potom sa pozrel mne do očí. Bože veď medzi mnou a Tinusom nič není ani sme sa teraz nedržali za ruky ani nič nechápem čo sa mu stalo. Pozrela som sa na Martinusa a potom na Marcusa. Hodila som na neho pohľad alá: ČoJe!!NičSaMedziNamiNestaloNebojSaPotomTiToVystelím.!

Pohreb pokračoval tak ako mal. Ja som išla domov. Potrebovala som sa prejsť. Bola už celkom tma a začalo  fúkať a pomaly padať dážď. Malé slzičky sa strácali v daždi. V polovičke cesty pri mne zastavilo auto a vyšiel od tial Marcus. Auto išlo ďalej a Marcus prišiel ku mne s dáždnikom. Vydel ma plakať. Prehodil si cezomňa ruku a ja som sa k nemu pritúlila. Celú cestu bol ticho. Pri mojom dome sa mi zahľadel do očí a objal ma. Pošuškal mi do ucha ,,Mám prísť? Pozrieme si nejaké filmy a tak?" ,,,Ak chceš môžeš..." Jemne som sa na neho usmiala a odišla do vnútra.

Vyzula som sa. Vyšla hore schodmi do izby. Otvorila okno prilepila na parapetu papierik kde bolo napísané som vo sprche na posteli je počítač zatim niečo priprav. Ďakujem 🖤

Zobrala som si dlhé tričko,uterák a išla do kúpeľne. Za 10 minút som vyšla von. Zhasla v kúpeľni a bola tma v celom dome. Vyzeralo to celkom strašidelne ale tak kto by už mňa ukradol však? Vošla som do izby. Mierila som k oknu keď v tom ma niekto zo zadu chytil ústa aby som nejačala. Srdce mi išlo vyskočiť od strachu. Zacítila som známu vôňu. Ale nevedela som si v rýchlosť spomenúť kto to je. Rýchlo som ho chytila za ruku a vykrutila som sa z jeho stisku a pritom som mu ako keby "vykrútila ruku". Keď som ho zbadala okamžite som mu pustila ruku.
,,Ježiš prepáč! Ja som sa zľakla! Už mi to nerob!" ,,Sorry...takže čo ideme pozerať?" ,,Ja neviem nejako sa mi ani pozerať nechce. Poďme sa iba rozprávať." ,,Okej, why not"

Tak sme sa rozprávali do 01:00 až Marcus zaspal. Snažila som sa aj ja. Keď som počula prísť auto a buchnúť vchodové dvere. Už prišli naši...

No do riti! Rýchlo som zobudila Marcusa. ,,Rýchlo sa schovaj pod perinu! Sú tu naši!" Niekto mi zaklopal na dvere. Otočila som sa chrbtom k dverám a robila sa, že spím. Do izby vošla mama. Nakukla na mňa keď v tom ma Marcus začal štekliť na bruchu a išiel nižšie a nižšie. Skoro som to nevydržala. Mama odišla a ja som mala už skoro jeho ruku tam dole. (😏) Okamžite som ho odokrila a pozerala som sa na neho že čo robí. ,,Tebe načisto jebe!!" Začal sa rehotať, normálne si ľahol a objal ma. Lenže to robiť nemal...ehm...jeho kamarát tam dole....bol len tak troška vážne len troška myslím to ironicky väčší.... ,,Ehm...Mac??" ,,Áno?..." ,,Tvoj kamoš..." Ukázal som prstom dole a začala som sa rehotať. On bol celý červený. ,,Sorry...." ,,Neee to je v pohode možno sa to raz stane ale nie teraz..." Začali sme sa rehotať obydvaja.

Po chvíľke sme zaspali. Ráno som sa zobudila s príjemným pocitom. Ležala som na boku, Mac mal cezomňa prehodenie ruku a bol na mňa nalepený. Začala som sa rehotať keď v tom mi do izby vbehla Natalii a skočila na posteľ. Keďže si nevšimla Maca skočila na neho a zľakla sa. Skoro začala jačat keď som jej prikrila ústa a počkala kým sa ukľudní. Naznačila som aby išla potichu zavrieť dvere. Marcusa to nezobudilo čiže v pohode. Povedala som aby si Natalii ľahla vedľa neho aby ho obiala a dala mu pusu na líce. To by ho malo zobudiť. A ja som hovorila. ,,Macko...vstávaj už musíš ísť domov." ,,Ale mne sa ešte nechce...no tak Bell." Pomaly otvoril oči a keď zbadal Natlii sa zľakol a spadol z postele. My dve sme sa začali rehotať a on nechápal. S Natalii sme sa dohodli, že to nikomu nepovie.

❤️❤️❤️