Swag Girl

Je to len horšie a horšie

Postavím sa pred skriňu s myšlienkou čo si obliecť!?!?

Keďže je vonku ešte zima si oblečem čierne rifle, čierne tričko a zoberem si čierne Vansy.

Zídem dole schodmi pozdravim rodičov zoberem si jabĺčko. Oblečem si čiernu bundu na chrbát si prehodím kabelu a už som na ceste do školy so sluchadkami v ušiach.

Neviem ako na mňa zareagujú v škole...a pre istotu to ani nechcem vedieť.

Pred školou na mňa všetci zazerajú a otáčajú sa na mňa. Otvorím dvere. Skurvené dvere zavŕzgajú a na mňa všetci pozrú. Z toho hluku čo tam bol, bolo počuť len niaku skorú muchu. Prešla minúta a stále som tam stála. Ja som civela na nich oni na mňa.

Už som stratila nervy a zarevala som.
,,Do piče vy akože nemáte čo robiť?!?! Nekukajte sa na mňa jak na niaky pojebaný svätý obrázok a robte to čo ste robili doteraz!!" Našťastie všetci začali robiť to čo robili a ja som nemala nič hovoriť.

,,Mensonová do riaditeľne ihneď!" Zahučal na mňa riaditeľ.

V riaditeľmi bola nuda. Niečo mi tam hovoril o poriadku a niakych blbostiach. Keď ma pustil bolo dávno po zvonení tak som išla do skrinky čo najpomalšie aby som nemusela sedieť na matike. Keď som si už vybrala veci na biológiu a zatvorila som skrinku bolo asi 5 minút do zvonenia. Dala som si slúchadlá oprela som sa o skrinku a zavela oči.

Niečo sa na mňa nalepilo a ja som v momente otvorila oči. Bol tam Jimi. Dal mi dole slúchadlá a pozeral sa mi do očí. ,,Čo chceš?!?!" Zvrieskla som na neho. ,,Teba..." ,,Hah čo ti Erika nestačí? Zabudol si? Odkopol si ma za to, že som ťa JA podviedla pričom som sa s Marcusom ani nebozkávala!" Musela som troška zaklamať. ,,Ja viem bol som kokot tak teraz prepáč...máme 5 minút do konca hodiny poď do skladu takú rýchlovku stíhame!!" ,,Čo prosím?!?" Začal ma ťahať. ,,Ale ja nejdem! Čo si o sebe myslíš?!? Ja k tebe už nič necítim a nie nechcem si to s tebou rozdať v sklade!!! Počuješ?!?!" On sa nezastavil.
,,Ak nezavreš tú tvoju malú sladkú hubinku sa ti do nej vyhonim a teba tak riadne pojebem a doprstujem že skapeš plakaním a vzdychanim!" Radšej som bola už ticho.

Našťastie nás na ceste stretla učiteľka.
,,Kam idete Jimi?" ,,Aaaa dobrý deň pani učiteľka. Práve za vami! Viete mi tuto s Bell neprídeme na biológiu máme totižto prácu veď viete!" Mrkne na ňu. ,,Máte dnes poobede o druhej 10 minút čas?" ,,Áno Jimi." ,,Tak prídem! Tešte sa na mňa!" Mrkne na ňu a ona sa začervena. Je to moja učiteľka biológii a má asi 20...ale toto je nechutne! On sa s nou chce...no to je jedno...

Už sme skoro pri sklade a ja sa mu vytrhnem z ruky. Snažím sa utiecť ale on ma chytí za zápästie. Jednu mi strelí. Mňa to až tak "omráči" a on ma dotiahne do skladu. Začne ma bozkávať no ja nespolupracujem. Odtiahne sa jendu mi zas vlepi. ,,Spolupracuj! Lebo dopadneš ešte horšie než mám v úmysle!" Zakričí na mňa. Zas sa na mňa nalepí a mne nič iné nezostáva iba spolupracovať.

Áno znásilnil ma, možno viac krát nepamätám si to. Potom sa obliekol a odišiel. Ešte stále bola druhá hodina. Ja som sa čo najrýchlejšie obliekala zobrala som si zo skrinky veci dala na hlavu kapucňu a keď som vyšla zo školy zazvonilo. Vonku som spustila plač a bežala som domov.

Odomkla som. Bundu som hodila na zem aj boty. Bežala som hore do izby. Zabuchla som za sebou dvere. Zastrelia som si žaluzie a už som to nevidržala. Spadla som na zem a pri tom som zhodila vázu. Rozbila sa a ja som si zobrala črepinu. Zhlboka som sa nadýchla a priložila k zápästiu. Pomaly som začala tlačiť a trhla som. Tak som si urobila pár ďalších zárezov a išla do kúpeľne pre lekárničku. Obmotala som si ruku fášom a ľahla si na posteľ.

,,Čo do riti sa mi ešte stane?!?!" Zakričím na celý dom a zas začnem plakať. Rozmýšľam ako zostať doma a presvedčiť mamu, že som chorá. Napadne ma len jedno. Dám si na seba bledý púder a poviem jej, že mám horúčku. A budem kašľať. Serem na celú školu. Nemám na nič chuť. Odhlásim sa z baletu aj futbalu. Na balet by som už aj tak nikdy nejšla lebo sa nemôžem pozerať na Lucy. A futbal aby som tam bola a aby ma Jimi ešte znásilnil?!?! Nikdy!

Po asi hodine som sa rozhodla, že sa do seba uzavriem. Už nikdy viac sa nikomu neotvorím...už ma to nebaví....všetci ľudia sa na mňa potom vykašlú!!

S Aaronom skončím...bude to lepšie pre neho aj pre mňa. Nemu sa nebudú vysmievať a ja budem aspoň sama.

Zoberem sa do kúpeľne si dať ten púder.

Počujem buchnutie dverí. ,,Ahoj Bell si niako skoro doma...." ,,Ahoj mami" poviem chorím hlasom. Rýchlo schovam ruku pod paplón. Mama otvorí dvere. ,,Zlatko čo sa ti stalo?!? Si celá biela a horíš!" Skrine a chytí mi čelo. Nevedela som, že to bude až také ľahké! ,,Ja neviem asi mám chrípku alebo angínu..." Zakašlem. ,,Idem ti pre lieky! Ak sa tento týždeň nevyliečiš ideš k doktorovi." ,,Ok...." Odíde a ja si vzdychnem. A čo urobím s tymi liekmi? Neviem niečo vymyslím to je zatim jedno.

Ale čo budem robiť? Asi si budem čítať a kresliť a tak.

Počula som zatvoriť vchodové dvere. Počula som rozhovor a  zrazu buchot po schodoch. Do izby vtrhol brat a ja som rýchlo schovala ruku. Dúfam, že si nič nevšimol. ,,Bell....?? Si v poriadku?" ,,Aj hej" jemne sa na neho usmejem. Kebyže ty vieš ako sa mám. ,,A Bell?" ,,Áno?" ,,Čo máš na ruke?" ,,Nič?" Ukážem mu nezaviazanú ruku. ,,Na tej druhej." ,,Nič" nevytiahnem ju z pod periny. ,,Ukáž mi to!" Zakričal. ,,Prosím nekrič!!" Šepla som. ,,Tak mi to ukáž..." Povedal zúfalo. Vytiahla som ruku a Erik nasucho prehltol. Toto neskončí dobre. On asi zo mňa vytiahne všetko...ale ja mu to nepoviem...nemôžem...neviem ako...je mi to trápne hovoriť to pred vlastným bratom. Na dvere niekto zaklope a ja si schovám ruku pod paplón. Pozrem sa prosebne na Erika a on pochopí. Do izby vojde mama s liekami a položí mi ich na stôl. Keď odíde sa na mňa vražedne Erik pozrie. ,,Musím ísť ale keď bude čas....to z teba vytiahnem!" A odišiel. Lieky som rýchlo zobrala a išla do kúpeľne. Tam som ich schovala do poličky.

💜💚💜💚
Tak čo?
Aký máte z tohoto všetkého pocit?
Prajem vám ešte pekný zvyšok pondelka.
Kto ide zajtra do školy? Ja nie.
A posledná otázka. Koľko ste mali šibačou?
Ja sa s vami lúčim pa
Ľúbim vás! ❤️