Sníva sa mi?!?

177 15 8
                                    

Tak som vlastne celý týždeň"brala lieky". Cez deň som plakala a raz ma aj pristihol pri tom James. Ukecala som ho, že som sa buchla. Ale nejak mi to moc neveril.

Lucy sa mi neozvala. Pritom Patrick mi napísal. ,,Bell prepáč ja som nechcel....s Lucy sme už spolu...dúfam, že ste už aj vy dve v poriadku. Neviem nechcem sa jej pýtať lebo keď poviem meno Bell tak niečo sa jej stane. Začne zúriť ale pri tom jej v očiach vidím smútok...." Žeby jej to bolo ľúto? Že sa nebavíme? Neviem. To je jedno...

No a čo ešte robím celý týžden? S nikým sa nerozprávama pribudli mi rezy na ruke...ja nezvládam to. Nejem, schudla som na 49kg a to pri mojej výške je nezdravé. Ale mne je to jedno. Erik za mnou ani neprišiel. Neviem. Možno má v noci odpočúva ako plačem...nie to by nerobil!

,,Bell...?" Zaklope mi mama na dvere.

,,No??"

,,Zajtra budeš celý deň sama doma dobre? Lebo Erik bude s frajerkou a my ideme zachvílu preč ok?"

,,Ok." Povie a odíde. Dnes je piatok a zajtra je sobota hm....čo budem robiť? Asi si budem čítať. No čo už uvidím.

Sobota
Keď som sa zobudila už nebol nikto doma. V kuchyni som si urobila ovsené vločky s mliekom a do toho ovocie. Sadla som si na gauč, zapla telku a prepínala som programi lebo nič nedávali.

Tak som si nastavila niaky hudobný kanál. Práve tam dávali pesničku NF Let you Down [Bia_Gunnarsen] všetky spomienky s Alexom BUM v hlave. Našťastie to už končilo ale aj tak som mala slzy na krajíčku. Ale len to ja mám také šťastie a pustia pesničku od Marcusa a Martinusa. Okamžite som sa rozplakala. Nemala som chuť na tie vločky. Viliala som to do záchoda. Vypla som telku a bežala naspäť do môjho úkrytu menom izba kde ma nikto nevidí.

Hodila som sa na posteľ a plakala. Plakala som asi hodinu v kuse. Nejšlo to zastaviť. Zazvonil mi telefón a ja som sa dala ako tak do hromady.

Volala mama či som v poriadku. Jasné, že som v poriadku....teda ak je v poriadku ak sa jej dcéra reže a čaká kým umrie. Lebo neznáša svoj život všetko je na nič!

Potom som si kreslila, nudila, prečítala jednu celú knihu, nudila, hrala niake hry na mobile, nudila....a nudila, nudila, nudila. A aby nebolo málo plakala a nudila. Objímala som plyšáka, pozerala som si moje staré fotky. Kukala nejake filmy až bol večer a došli naši a Erik.

Keď boli už všetci doma a už boli všetci v posteliach a asi aj spali som sa obliekla a vyšla von cez okno. Vyšla som na strechu kde som sedela do chvíle keď mi začala byť zima. Zliezla dom dole a rozhodla som sa ísť prejsť po meste. Vyhýbala som sa tmavim uličkam a skupinkám chalanov s drogami, cigaretami a alkoholom.

Nakoniec som si sadla na lavičku na osvetlenom námestí pred fontánou. Neviem ako dlho som tam sedela. Pozrela som sa na telefón a bolo 01:11 hodín. Tak som sa vybrala domov.

Doma som si dala dole bundu a boty a sadla som si na posteľ. Bude moc divné ak sa pôjdem sprchovať o pol druhej v noci? Hej bude. Ráno sa osprchujem. Natiahla som sa na posteľ a snažila som sa zaspať. Zaspala som asi až o 04:29.

,,...NIE!!! Prosím!! Prestaň!!" Okamžite som sa posadila. Bola som cela spotená a horela som. Do očí sa mi nahrnuli slzy ale musela som ich potlačiť lebo do izby vbehla celá rodinka. ,,To nič len zlý sen...." Všetci si vydýchli a vrátili sa späť do postele lebo bolo len pol siedmej. Ja som išla do sprchy lebo som to už nezvládla. Bola som úplne mokrá. Snívalo sa mi ako má znásilňoval ten debil Jimi a potom dokonca zabil Marcusa a Alexa. (Pls kto nevie kto je Alex, lebo si nepamätá nech napíše dole do komentára ďakujem) A je to tu znova. Zas tý dvaja.

Po dlhej studenej sprche som vyšla von a obliekla som si čisté pyžamo. Ľahla som si do postele a tak nejak som zaspala.

Nedeľa večer
,,Mami ja sa vážne cítim už lepšie. Len ešte musím byť tento týždeň doma. Nemusíme ísť ku doktorovi ver mi..." Prehováram mamu nech ešte ostanem týždeň doma a že nemusím ísť ku doktorovi. Ja nemôžem...veď by jej povedal, že mi nič není a ešte by mi mama vynadala. Nakoniec povolila a nechala ma doma.

Pondelok ráno
Už zas ten sen. Mrvila som sa na posteli so zavreními očami. Bola som zasa celá mokrá. Otočila som sa ku oknu a otvorila som oči. Začala som šepkať

(Pustite si tú pesničku hore)

,,Prečo ste mi to urobili? Prečo ste ma opustili? Teraz sa kôli vám režem. Dokonca má aj znásilnil bívali chalan. Teraz kôli vám plačem každý deň!

Marcus....len jedno, prepáč, za to, že som odišla. A teraz odímem ale už navždy. Lucy...prepáč ja som ho nechcela bozkávať ale on je silný a nechcel ma pustiť."

Začala som plakať.

"Bol na mol a ty si tam vtedy došla. Prepáč mi to....dúfam, že sa budeš mať s Patrickom dobre. Bola si vážne úžasná BFF a dúfam, že teraz ti už chýbať nebudem. Odídem už na vždy.

A Alex....ty....chýbaš mi....ti debilko nenapísal si mi...ale ja to chápem si v škole a tak...a tiež prepáč asi si už na mňa aj tak zabudol čiže sa môžem podrezať.

Myslím, že to by bolo všetko tak ja sa s vami lúčim....dúfam, že ste ma počuli a....ja to idem ukončiť....idem ukončiť to trápenie....už nevládzem...."

,,Bell.....ja..... prepáč" Strhla som sa. Okamžite som sa otočila.

,,Sníva sa mi?!?" Vedľa posteli sedel/a.......





Pokračovanie na budúce.
Tak čo kto tam bude sedieť???
Dúfam, že sa vám časť páčila!!
Hej troška viac depresívna ale od budúcej časti sa bude všetko len zlepšovať! Sľubujem!
Moc moc vás ľúbim!
Pa 😍😘

Swag Girl Where stories live. Discover now