Nepozeraj Dole

1. Kapitola

Frank pov:

So sklonenou hlavou som mieril chodbou do učebne matematiky.

,,Hej buzerant!" Ozvalo sa za mnou.

Po chrbte mi prebehli zimomriavky. Hrozne som chcel pokračovať v ceste a hrať, že ma to nezaujíma ako obyčajne, ale nemohol som. Ich kruté poznámky zo včera sa mi zaryli do pamäti. Každá z nich mi vypálila dieru do srdca a znížila moje sebavedomie o ďalší stupeň.

Než som sa stihol spamätať, bol som hodený o skrinku.

,,Čo urobíš? Vyfajčíš ma?"

Jeden chalan sa uškrnul a pľuvol mi na topánku. Chytil ma za límec. Zavrel som oči a čakal to najhoršie, keď v tom niekto prehovoril.

,,Nechaj ho na pokoji Brian."

Otvoril som oči a otočil hlavu smerom k hlasu môjho záchrancu.

Stál tam Gerard Way.

Mal ruky vo vreckách a v ústach špáradko. Vedel som, že keby sme neboli v škole tak by mal namiesto neho cigaretu. Aby som bol úprimný, o Gerardovi neviem skoro nič. Len to že fajčí, lebo som ho raz po škole videl. Nie je nejako populárny, ale stále z neho ide rešpekt. Moc sa nezaujíma o svet okolo seba, preto si ho ľudia všimnú až keď on sám chce. Ale dievčatá si ho všímajú. Myslia si, že jeho čierne vlasy a bezchybné orieškové oči sú dôvod zomrieť.

Ja som len odvrhnutý odpad. Bol som prekvapený, že niekto ako Gerard stráca svoj čas aby zachránil môj bezcenný zadok.

Ten žobrák, ktorý je pravdepodobne Brian, sa zasmial a pustil ma.

,,Nabudúce ťa tvoj priateľ nezachráni." Uškrnul sa a strčil do mňa.

,,Nevedel som že si buzerant Way!"

Niekto ďalší zakričal. Všetkým z nich hral na tvárach zlovestný úsmev, ktorý dokonale vystihoval ich egoistické osobnosti.

,,Zoberte sa a nájdite si nový terč, idioti"

Povedal Gerard s úškrnom.

Téma: "Gerardova orientácia" ma vždy zaujímala. Vždy som si myslel, že je hetero. Teraz bude pravdepodobne označovaný za gaya len preto, že mi pomohol. Ale myslím, že si s tým dokáže poradiť.

Aj napriek argumentom so sebou samým, viem, že Gerard nie je gay. Je príliš arogantný. Okrem toho mal tri priateľky. Dobre, možno toho o Gerardovi viem viac ako som si schopný pripustiť, ale nie je nič viac ako beznádejný crush schovaný hlboko v mojej hlave. Nikdy som s ním neprehovoril a pravdepodobne ani neprehovorím. Nie som moc zhovorčivý typ ak to nie je nutné.

Gerard zatriasol hlavou a pokračoval ďalej po chodbe. Na moment sa naše oči stretli a ja som cítil ,ako sa mi pomaly do tváre hrnie červeň. Momentálne som si nemohol dovoliť takúto trápnu situáciu ,tak som nestrácal čas a bez obzerania odkráčal do triedy.

Doma

Snažil som sa stlmiť hádku rodičov zatvorením dverí, ale nepomohlo to. Zdvihol som sa a išiel do kúpeľne. Zamkol som za sebou dvere a zobral do ruky moju žiletku. Bol som čistý dva týždne, ale už to nemôžem vydržať. Potrebujem cítiť aj niečo iné ako emocionálnu bolesť. Váhavo som priložil žiletku na kožu a zatlačil. Neprestal som až do kým krv nestekala tenkými pramienkami po celej mojej ruke dole na dlážku.

Cítil som sa tak zbytočne.

Moje myšlienky boli prerušené hlasným buchnutím dverí.

Obliekol som si tričko s dlhým rukávom a zišiel dolu schodmi. Moja mama sedela za jedálenským stolom s hlavou v dlaniach.

,,Je preč." Povedala.

Vedel som, že myslí môjho otca. Odišiel kvôli mne, cítil som sa preto hrozne. Moja mama a otec majú na moju orientáciu odlišný názor. Povedal som im to pred pár mesiacmi. Mama ma podporila, ale otec bol znechutený.

,,Je to moja chyba, že?" Spýtal som sa ako keby som nevedel odpoveď.

,,Nie zlatko, povedala som veľa vecí ktoré ho rozčúlili. Nemôžeš za to." Povedala pokojným hlasom.

,,Nie! Celé je to moja chyba!" Začal som plakať.

,,Frank, neočakávam že porozumieš tomu čo sa deje medzi mnou a tvojím otcom."

Na moment som stíchol.

,,Odsťahujme sa. Nič nás tu nedrží. Otec je pre nás len bremeno." Povedal som takmer pošepky. Bol som prekvapený že ma vôbec počula.

,,Frank, veď vieš, že nemôžeme." Povedala, akoby ju k tomu niekto nútil.

,,Mami prosím, pre mňa."

Premýšľala.

,,Nie Frank, prestaň s tým! Proste to teraz nezvládam. Bež prosím do izby."

Nebol som pripravený na taký výbuch. Bolelo to. Od nej áno.

Zrazu začala byť bolesť tak neznesiteľná, až som sa rozhodol vytratiť sa z toho prekliateho domu.

--------------------------------------------------------------------------------------------