Nepozeraj Dole

10. Kapitola

Frank pov.

Minulá noc bola posledná noc u Gerarda. Nie že by ma vyhodili alebo niečo podobné, len som dospel k tomu, že by bolo najlepšie vrátiť sa domov a udobriť sa s mamou.

Ale nie je to ona koho sa bojím... je to môj otec. Gerard povedal, že keby sa to s ním príliš zvrtlo, mám prísť okamžite naspäť. 

Keď skončila škola čakal som Gerarda na nádvorí. Napokon som zazrel  jeho perfektnú maličkosť, kráčať si to pomaly ku mne. Jeho vlasy sa vznášali v jemnom vánku a ja som cítil slabosť v kolenách. 

,,Ahoj." Usmial som sa ako premotivovane zamilovaný degežko akým som vlastne aj bol. 

,,Ahoj Frankie." Začali sme kráčať.

,,Si si istý, že sa chceš vrátiť?" Opýtal sa. Niečo málo som mu o svojej rodine povedal, takže sa nečudujem prečo je trochu skeptický čo sa týka môjho návratu domov.

,,Hej, síce sa nechcem vrátiť ale bohužiaľ musím Gee." 

,,Nemusíš." Asi vážne chcel aby som zostal s ním.

,,Musím." Zamumlal som. 

,,Len z toho mám proste zlý pocit."

Zastavili sme na mojej príjazdovej ceste. Už som chcel otvárať dvere, ale Gerard jemne položil ruku na môj bok a pritiahol späť k nemu. Usmial som sa. Otočil ma tak aby sme boli tvárami k sebe. Daroval mi príjemný bozk na nos a zašepkal: ,,Buď opatrný." Pred tým než ma pustil.  Červenal som sa ako sprostý.  Mal som taký silný pocit motýľov v bruchu, že som ani neodpovedal. Len som sa usmial. Na päte som sa otočil a konečne otvoril dvere. Prvé čo som začul bol až príliš hlasný zvuk televízie z obývačky a potom pravdepodobne mamu, ktorá v kuchyni varila. 

Nenávidel som ten dom. Žalúzie boli vždy zastreté, na otcov príkaz. Lebo jeho opilecké oči nedokázali uniesť toľko svetla...

,,Ahoj mami." Povedal som ako oznam svojej prítomnosti.

,,Frank? Frank!" Odišla od sporáku a objala ma. ,,Kde si bol?" Spýtala sa s nádychom nedôvery v hlase keď sa vracala spať k sporáku. 

Hodil som svoj batoh na zem. ,,U u kamaráta-" 

,,U kamaráta? U koho?" Opýtala sa skepticky s prekrížením rúk na jej hrudi. 

,,Chápem, že slovo kamarát som dlho nepoužil. Nemusíš mi to pripomínať." Jej pohľad, ktorým ma prepichovala zmäkol. 

,,Ako sa volá?" 

,,Gerard." Zamumlal som.

,,Je Gerard tvoj priateľ?"

Moja mama bola o mnoho viac tolerantnejšia ohľadom mojej orientácie, ako môj otec. Úprimne s tým nebola úplne okay, ale dosť ma prekvapilo ako rýchlo ma odhalila. 

Prikývol som s jemným zahanbením. Ako keby na tom bolo niečo zle.

,,Som rada, že niekoho máš. A úprimne Frank, bola by som radšej keby si zostal s ním." Uprela svoj pohľad na dlážku a zastrčila si pramienok vlasov za ucho. 

,,Chcela som ťa ešte vidieť...naposledy keď-, ja a otec si teraz prechádzame naozaj ťažkým obdobím."

,,Ako sa správal?" 

,,Bolo to v pohode. Odkedy si odišiel-" Prerušilo ju otváranie dverí. Pridal sa k nám môj otec, nebol v práci takže by mohol mať lepšiu náladu. Hneď ako ma videl uškrnul sa. A v ten moment sa mi pretočil žalúdok. Prišiel ku mne bližšie a ja som mohol cítiť nechutný smrad alkoholu. Skoro ma naplo. Kto preboha pije o štvrtej poobede? (ja:(  )