Gerard pov.
Pozrel sa na mňa s úsmevom, ale v jeho očiach som mohol vidieť slzy. Chcel som mu povedať, že sa mi páči, ale mal som strach. Mal som strach, že to zničí naše kamarátstvo. Keby ho to ranilo alebo...by sa pokúsil si znovu zobrať život . Zničilo by ma to. Nikdy nechcem byť príčinou jeho trápenia. Neodpustil by som si to.
,,Si nádherný." Povedal. Cítil som jeho dych na mojej tvári.
,,Musíme ísť." Prerušil som to pokojné ticho, ktoré po jeho sladkých slovách vládlo.
,,Do školy, ja viem." Smutne si povzdychol.
,,Budeš v pohode." Podal som mu ruku, aby mohol vstať.
Keď už stál, začali sme kráčať k môjmu autu. Naštartoval som a v tichosti sme mierili do školy.
,,Toto nebol dobrý nápad."
"Daj tomu šancu." Povedal som a vykúzlil jeden z mojich falošných úsmevov.
Zaparkoval som auto pred školou a pomalým krokom sme sa blížili ku vchodu. Občas sa nám pri chôdzi letmo dotkli ruky.
Zrazu zastavil a zapozeral sa presne na tú istú strechu, z ktorej chcel ešte včera skočiť.
,,Poď." Zamumlal som a položil dlaň na jeho chrbát, aby som ho donútil pokračovať. Trhol sebou, ako keby som ho zobudil z hlbokého spánku.
Premýšľal som, čo sa asi odohráva v jeho hlave.
Vstúpili sme do školy, keď Frank znovu zastavil. Otočil som sa, aby som sa ho mohol opýtať, čo sa deje. No prerušilo ma jeho pevné objatie okolo mojich bokov. Sklonil som sa a zašepkal mu do ucha: ,,Si tu len ty, ja a škola, ostatní nie sú dôležití."
Prikývol a odtiahol sa, aby mohol ísť do svojej triedy.
Hneď ako sme sa rozdelili som si začal robiť starosti. Je to ako úzkosť z odlúčenia.
YOU ARE READING
Nepozeraj Dole
FanfictionNie som autorkou príbehu, pravá autorka je tu: @xxfallout_mcrxx A s jej povolením som sa rozhodla preložiť tento príbeh, tak dúfam, že sa Vám bude páčiť. Gerard Way a Frank Iero okolo seba každý deň prechádzajú, no nikdy spolu nehovorili. Samotári...
