Nepozeraj Dole

7. Kapitola

Frank pov

,,Prečo sa nezabiješ?!" Brian sa uškrnul a znovu ma hodili o skrinky.

,,Buzeranti ako ty si zaslúžia zomrieť!" Cítil som ako mi po líci steká krv, rýchlo som si ju zotrel rukávom svojej mikiny.

,,Čo sa mňa týka, ja neporušujem žiadne zákony v Biblii. Som stále panic(!at the Disco), na rozdiel od teba a tvojho týmu fuck boy-ov." Mám vo zvyku byť drzý, pre to sa tak často dostávam do problémov. Ale výraz v ich tvárach mi za to stojí.

Zízali na mňa až dokým ma Brian chytil a hodil do skriniek surovejšie. ,,Máš veľmi múdre ústa, mal by si sa naučiť zatvárať ich."

Videl som ako sa pripravuje udrieť ma. Zavrel som oči v očakávaní toho najhoršieho.

,,Proste ho nechaj kurva na pokoji Brian, vážne!" Gerard. Keď som otvoril oči, videl som ho tam stáť, ale nevyzeral ako Gerard, ktorého poznám. Ruky mal prekrížené na hrudi a na tvári mu hral drzý úškrn, ktorý sa skladal presne z 80% ega 15% nakopem ti riť a z 5% moje vlasy vyzerajú lepšie ako tvoje. Nevadilo mi to. Predpokladal som, že to patrí k jeho drsnej reputácii. Teraz je jeho reputácia to jediné čo im bráni zničiť ma. Brian a jeho priatelia si medzi sebou vymenili pohľady. Nemohol som sa ubrániť úsmevu. Môj útočník pomaly uvoľnil päsť, ktorou sa ma chystal ešte pred chvíľkou udrieť. Ako keby zvažoval dôsledky toho čo by sa stalo, keby Gerarda neposlúchol.

Gerard nestrácal čas a odsotil ich odo mňa. Obtočil ruku okolo mojich bokov a tlačil ma opačným smerom. Keď boli z dohľadu jeho drsný pohľad zmäkol. Pozrel sa na mňa s výrazným znepokojením v tvári.

,,Prepáč mi to." Jeho ospravedlnenie ma trochu prekvapilo.

,,Nie je to tvoja chyba. Ďakujem za-" Bol som prerušený objatím. Objatím, ktoré som tak veľmi potreboval.

Obed

Ja a Gerard sme jedli vonku, ďaleko od davu. Zvyčajne sedávajú vonku len maturanti, a bývajú dosť nasratí, keď tam sedia iné triedy. 

,,Vieš, asi nikdy poriadne neporozumiem chlapcom." Zamumlal som. Došlo mi ako moc teplo to zrejme znelo.

,,Ako to myslíš?" Opýtal sa.

,,Ako v mnohých prípadoch muži vždy súťažia a bojujú, len aby si dokázali trochu nadriadenosti." Zmätene sa na mňa pozrel. ,,Stredná je niečo ako džungla. Každý lev bojuje pre to, aby sa stal kráľom. No, je tu veľmi veľa levov, ktorí sa nikdy kráľom nestanú. Ale stále bojujú a trápia každého kto z nich má aspoň trochu strach."

Zobral som do ruky kamienok, ktorý ležal vedľa mňa a začal sa s ním hrať.

"No, vybrali sme si to." Pokrčil ramenami.

,,Ja nie." Kamienok som zovrel pevne v pästi a otočil sa späť na Gerarda.

,,Tento svet je o tom, zožrať alebo byť zjedený. V džungli je to plné levov a na strednej plné kokotov." Jemne sa usmial. Bolo to milé.

,,Nie je to fér. Som na blbej strane potravinového reťazca." Povzdychol som si.

,,Vieš Frankie, nechceme byť len nadriadení, tiež chceme dokázať, že vieme chrániť svoje..." Pozrel som sa na neho, zmetený jeho slovami. Uškrnul sa a napil sa z jeho fľaše vody. ,,

Neboj Frank, nedovolím, aby ťa zjedli."