Nepozeraj Dole

11. Kapitola

Frank pov

,,Frank? Oh bože!" Zvolal Gerard. V jeho tvári som videl zdesenie. Zobral ma dovnútra a posadil na gauč. S hlasnými vzlykmi som zaboril hlavu do jeho trička. ,,Si v poriadku Frank, teraz si v bezpečí." Pošepkal mi do ucha a popri tom mi jemne hladkal chrbát. Vedel som, že som v bezpečí. Cítil som to.

Nejakú chvíľu mi ešte trvalo kým som sa naozaj upokojil, ale keď som sa prestal triasť, tak mi Gerard išiel spraviť čaj. Bolo na ňom vidno ako veľmi sa chce spýtať čo sa stalo. ,,Rozumiem, keď o tom nechceš hovoriť." Povedal a strčil mi prameň mojich vlasov za ucho. Trochu som sa napil, potom som zostal len pozerať. Moje ruky sa z ničoho nič zatriasli a ja som takmer vylial obsah hrnčeka. Tak mi ho Gerard opatrne zobral a položil na stolík.

,,Ublížil ti?" Opýtal sa. Podľa mňa už aj tak poznal odpoveď. Ale v kútiku duše dúfal v to, že odpoviem inak ako očakáva.

,,Aj mame." Pošepkal som. Gerard naštvane vydýchol. Cítil som ako sa v ňom stupňuje zlosť. Moje oči boli ešte mokré od sĺz a stále som sa snažil chytiť dych po tom nekonečnom vzlykaní. Gerard vie čo sa deje u mňa doma, ale vie aj to, že s tým nemôže skoro nič urobiť. Preto v ňom pulzuje hnev. Stihol som si všimnúť jeho mrzutý výraz ešte pred tým ako si hlavu oprel o moje rameno.

,,Je mi to hrozne ľúto Frank. Prajem si...proste si prajem aby si si niečim takým nemusel prechádzať. Mrzí ma to." Povedal s trasúcim sa hlasom. Plakal.

,,Prosím neplač..." Nikdy nechcem byť ten, kvôli ktorému plače. Nikdy.

,,Kde ťa to bolí?" Zamumlal. Pozrel som sa do jeho nádherných očí plných smútku a ukázal na moje brucho. Sklopil pohľad a pomaly mi pomohol pretiahnuť moje tričko cez hlavu.

Modriny ešte neboli vidno, ale sem tam sa ešte dali vidieť tie staršie. Snažil som sa mať správne otočené zápästia, aby si náhodou nevšimol mojich rán. Opatrne prešiel po modrine na mojich rebrách. Sykol som od náhlej bolesti, Gerard na mňa len pozrel ospravedlňujúcim pohľadom. Videl som na ňom, že sa za to cíti zle aj keď to nebola jeho chyba...

Natiahol som ruku aby som si zobral tričko ktoré ležalo vedľa mňa ale Gerard mi chytil ruku. Chcel ju otočiť... ,,Gerard nie-" Povedal som v panike a cítil som ako sa ma zmocňuje ten zvieravý pocit úzkosti.

,,Prosím..." Jeho hlas sa na konci zlomil.

,,Ja...ja nemôžem." Cítil som ako mi zase po tvári stekajú slzy.

,,Ty, ty si si ublížil?" V jeho hlase som počul bolesť, a to veľmi zreteľne. Lebo on už odpoveď dávno vedel...tak ako aj pred tým.

Neodpovedal som. Jednoducho som nemohol. Nedokázal som to, cítil som sa až príliš zahanbený. Zase sa pokúsil mi otočiť ruku a tento krát som ho nechal.

,,Frank." To bolo všetko čo povedal.

Nenávidí ma?

Myslí si, že som odporný?

Ja viem, že som.

,,Viem, že som úbohý..." Tie slová som vyslovil bez rozmýšľania.

,,To už nikdy nehovor. Len...chcem s tým niečo urobiť, čokoľvek." Potom vzduch naplnilo bolestivé ticho. Domnieval som sa, že Gerard len potrebuje chvíľku aby to vstrebal.

Zrazu sa naklonil začal mi jemne bozkávať rameno, pokračoval cez kľúčnu kosť až k mojej sánke. A potom sa zameral na môj krk. Jeho bozky u mňa vyvolali stovky motýľov v bruchu. Začal bozkávať moje torzo, potom sa pomaly presunul k mojím rebrám a pobozkal každú jednu modrinu. Nebolelo to. Bolo to úžasné.

,,Než som prišiel, tak som si chcel ublížiť." Začal som, keď sa Gerard vrátil späť k bozkávaniu môjho krku. ,,Skoro som to nevydržal a urobil to, ale potom. Potom som si spomenul na teba." Musel som prehltnúť tu hrču v hrdle aby som mohol pokračovať. ,,Je dobré vedieť, že už nie som sám." Gerard sa ústami jemne prisal k mojej koži. Nikdy som niečo takéto necítil, ale páčilo sa mi to. V inej situácii by ma to privádzalo do šialenstva, ale teraz som sa vďaka tomu cítil milovaný. ,,Nezaslúžim si ťa." Povedal som a naďalej sa roztápal pod jeho dotykmi.

,,Zaslúžiš si všetko." Zašepkal proti mojej koži. Jeho teplý dych vyslal po mojom tele elektrické impulzy. Svoje pery posúval hore, cez sánku až k mojím perám.

Bol to len krátky bozk, ale aj ten stačil na to aby vo mne explodovala túžba.

Odtiahol sa. S perami stále trochu od seba.

,,Frank my-...myslím si, že by si si mal oddýchnuť. Potrebuješ sa z toho vyspať a ráno sa môžeme ešte porozprávať."

Prikývol som a natiahol si tričko naspäť. Tak jednoduchá činnosť, bola pre mňa momentálne utrpenie. S každým pohybom som cítil bolesť. Schúlil som sa k Gerardovi a cítil ako sa všetky moje svaly konečne uvoľnili. Pomaly som zaspával.

Upokojujúci pocit Gerarda hrajúceho sa s mojimi vlasmi a jeho stúpajúca a klesajúca hruď, ma prinútili cítiť sa ešte viac bezpečne. A moja emocionálna bolesť pomaly upadala. Ešte pred tým, ako som tvrdo zaspal som počul Gerarda niečo šepkať, ale bohužiaľ si neviem vybaviť čo...