ҍօվ ʍҽҽԵՏ ҽѵíӀ

1.8K 241 12
                                    

Tss, vraj že nie sú prívetiví? Panebože však sa na mňa pozerajú ako na vraha!

Pokrútil som nad ich chovaním hlavou.

,,Poď sem!" Zatiahol ma Taehyung za tmavomodrý rukáv saka a vkročil do triedy.

,,Toto je jediné voľné miesto, aj keď bol by som radšej keby si niekde v blízkosti mňa, no ja už mám vedľa seba obsadené." Ukázal na lavicu úplne v zadu pri okne.

Hmm, to vôbec nie je zlé.

Usúdil som, že je to celkom fajn miesto, keďže ostatný študenti nebudú môcť prepaľovať pohľadom môj chrbát.

,, To je v poriadku. Ďakujem." Usmial som sa na Taehyunga a pozrel sa mu do očí. Následne som sa pozastavil nad zvláštnym odtieňom jeho dúhoviek. Na školskom dvore som si to síce nevšimol, ale teraz som mohol s istotou tvrdiť, že jeho oči sa neprirodzene leskly. Taehyungovi zkamenel úsmev na tvári a rýchle odišiel na svoje miesto.

Nasucho som prehĺtol a sadol si na svoje miesto.

Čo to malo znamenať? A čo má s očami?

So zatajeným dychom som si vzal z útrob môjho ruksaku zápisník a ceruzku, aby som si mohol napísať všetky dôležité informácie.

Akurát do triedy vošiel náš triedny učiteľ, ktorý narozdiel od nás nemal žiadnu uniformu, iba modrú košeľu a čierne nohavice. Bol pomerne vysoký a mal blond vlasy. Vyzeral ako keby ho vytiahli z nejakej podpriemernej fikcie s názvom, ,,Zamilovaná do učiteľa".

Povzdychol som si, keď som si všimol ako baby v mojej triede začali hltať každé jeho slovo a to nepovedal, zatiaľ nič dôležité.

V tom sa stalo niečo zaujimavé. Do triedy vtrhol zadýchaný mladík odetý celý v čiernom. Pozrel sa na voľné miesto vedľa mňa a keď si všimol moju osobu zvraštil nahnevane obočie.

A oheň je na streche.

Pomyslel som si.

,,Dobré ráno, Pán Min. Vyspali ste sa dobre?" Usmial sa na neho náš triedny a dievčatá v triede sa zachichotali.

Čiernovlasý chlapec len mykol plecami a sadol si vedľa mňa. Nasucho som prehĺtol, keď som zacítil jeho prenikavú vôňu.

,,Ocenil by som, keby ste začali rešpektovať pravidlá školy HighGates a nabudúce prišiel na čas a v uniforme." Poznamenal učiteľ a už mu ďalej nevenoval pozornosť.

Šibol som po čiernovláskovi pohľadom.

,,Ahoj ja som Jimin." Predstavil som sa mu a chcel mu podať ruku, ale v tom ma zarazili jeho slová.

,,A koho to zaujíma, že sa voláš Jimin?" Jeho hlboký hlas prinútil moje srdce biť ešte rýchlejšie, no význam slov mi zmyl priateľský úsmev z tváre.

Tak my asi kamaráti nebudeme.

Zahrýzol som si do pery a začal počúvať učiteľa, ktorý práve rozdával rozvrhy.

Keď sme dostali presné informácie o priebehu školského roka študenti začali opúšťať priestory školy a združovať sa na školskom trávniku pri fontáne.

Sklamane som si povzdychol a podišiel k svojej skrinke, aby som si ju pozrel zvnútra. Odomkol som zámok a otvoril ju.

Skrinka bola prázdna až na biely papierik, ktorý ležal na jej dne. Zohol som sa a zdvihol ho.

Drž sa od nás čo najďalej, Jiminie.

Zamračil som sa.

A čo malo zase znamenať toto?! Od koho sa mám držať či najďalej?

HIGH GΔTΣS✅Where stories live. Discover now