Po nekonečnom víkende, počas ktorého ma moja milá matka neustále komandovala, kvôli piatku, som sa konečne ocitol pred gotickou stavbou s názvom stredná škola HighGates.
Nikdy som si nemyslel, že tú budovu budem vidieť tak rád.
S dobrou náladou som vošiel na pozemok školy a ignoroval nepriateľské pohľady študentov.
Na chodbe som na nikoho nenarazil takže som si to nerušene odkráčal do triedy.
Zatiaľ čo som všetky činnosti vykonával prakticky bez toho, aby som sa nad tým nejako pozastavil, som rozmýšľal.
Pojem Sukubus mi celý ten čas nedal pokoja. Možno aj na podnet dotieravosti mojej neukojiteľnej zvedavosti, som toto slovo nervózne naťukal do vyhľadávača.
To čo som našiel ma mierne prekvapilo.
Jung Hoseok bol fakticky démon. A nie len taký hocijaký.
Zrazu som už rozumel, prečo z neho vyžarovalo toľko sexappealu. A keď som sa nad tým tak zamyslel, celkovo sa tento typ démona dokonale hodil k jeho osobnosti. Taktiež som si uvedomil, že mám zase o dôvod viac sa od neho držať čo najďalej.
Ale to všetko nevysvetľovalo Yoongiho správanie.
Chápal som, že ma nechcel zasvätiť do tajomstiev, ktorými oplývala škola HighGates, ale taktiež nerozumel mojej situácii.
Jednoducho som potreboval vedieť akému nebezpečenstvu čelím, aby som sa vedel dostatočne brániť.
A to som sa dnes rozhodol zistiť.
Stísol som pery do prísnej linky a sadol si za svoju lavicu, kde mal už ako vždy sedieť ospalý Yoongi, no dnes tomu bolo inak. Stôl bol prázdny a po Yoongim nebolo ani slychu.
No jeho neprítomnosť ma netrápila až tak veľmi. Vedel som, že by ma jeho osoba len zbytočne rozptylovala a tá jeho materská starostlivosť by mi mohla prekaziť plány. A to som v túto chvíľu vážne nepotreboval.
Zvyšok vyučovania prebehol hladko až na to, že som spozoroval neprítomnosť Taehyunga.
Všimol som si ako sa JungKook smutne díva kamsi do diaľky. Nikdy som si ho nejako veľmi nepremeriaval, ale nevyzeral vôbec v pohode. Jeho ruky sa triasli a peru mal fialovú.
Chcel som sa ho opýtať, či sa niečo deje a či nepotrebuje moju pomoct, ale monotónny výklad učiteľky mi v tom bránil.
〰
,,JungKook!" Zakričal som na chlapca a rozbehol sa za ním hneď po zvonení.
Napriek tomu, že chlapec vyzeral ako keby bol už jednou nohou v hrobe, pohyboval sa celkom rýchle.
V tom sa z tried vypustil ďalší dav študentov, ktorí mi znemožnili výhľad na JungKooka a tak sa mu podarilo úplne zmiznúť.
Nespokojne som si povzdychol a pozrel sa na mohutné dvere knižnice.
Mal by som vrátiť knihu, ktorú som si požičal.
Napadlo mi. V ruke som akurát spomínaný objekt držal a tak ma nič nezastavilo pred výpravou do veľkolepej miestnosti plnej kníh.
Potichu som sa vkradol dovnútra a rozhliadal som sa okolo seba, s malou dušičkou, že nezočím Hoseoka.
No tentokrát som mal šťastie a tak som sa smelo vydal k danému regálu s povinnou literatúrou. Keď som knihu uložil na svoje miesto, napadlo mi, že by som si mohol sa mohol pozrieť na sekciu, ktorá obsahovala knihy s kultovou tematikou.
A veru som ju aj našiel po niekoľkých minútach. Musel som sám uznať, že dnes sa mám svoj šťastný deň.
Vytiahol som prvú knihu z regálu na, ktorú mi padol zrak.
Dejiny démonov.
Zaujato som otvoril knihu a zazrel obrazce, ktoré prinútili moje zreničky rozšíriť sa od údivu.
V tom sa o niekoľko regálov ozvali kroky. Vyplašene som chcel vrátiť knihu naspäť do poličky a zmiznúť, ale zaujala ma menšia klúčka, ktorá sa skrývala za knihou.
Ešte raz som sa pozrel, či niekto nie je poblízku a so zatajeným dychom som potiahol za kľučku.
-
Čo myslíte, čo sa bude skrývať za poličkami knižnice?
YOU ARE READING
HIGH GΔTΣS✅
Fantasy,,Drž sa od nás čo najďalej." Park Jimin je novým študentom školy High Gates, ktorá naoko vyzerá ako len stará schátralá budova. No Jiminovi to dlho netrvá a zisťuje, že za ľadovými stenami školy sa skrývajú temné tajomstvá z minulosti, ktoré v tic...
