Remember

1.3K 190 47
                                    

,,Sukubus?" Nechápal som a chytil sa za hlavu.

,,Chyť sa ma okolo krku." Povedal Yoongi nezainteresovane a podišiel ku mne. Svoje bezvládne telo som k nemu pritísol a začal sa tackať smerom domov.

,,Keby si sa neopil, veci by boli inak." Zamrmlal si pod nos Yoongi.

,,Vážne? Všetci tam boli opití, prečo by som sa mal o niečo ukracovať?!" Odpojil som sa od neho a opito začal gestikulovať.

,,Lebo je to nebezpečné?"

,,Tss." Odfrkol som si a nahnevane sa pozrel na Yoongiho, ktorý ma svojim materským komplexom iritoval.

Dokážem sa o seba postarať sám!

,,Ty si ešte stále neuvedomuješ, čo sme všetci zač?"

,,Jasné. Démoni. Chápem," zdvihol som ruky a zasmial sa

,,A to sa mám akože teraz od všetkých držať ďalej, že? Určite mi môžu ublížiť." Poslednú vetu som zironizoval, načo Yoongi len zakrútil hlavou.

,,Vôbec nevieš s kým sa to zahrávaš."

,,Tak mi to vysvetli! Bože, to je tak ťažké?!" Yoongi zdvihol svoj pohľad a pozrel sa na mňa.

,,Ak ti to vysvetlím, nebude cesta späť. Budeš definitívne zatiahnutý do tohto chaosu, kde nie je miesto pre spravodlivosť."

,,Dobre. Dobre." Zasmial som sa nad jeho náhlou a chladnou vážnosťou, no keď som si všimol Yoongiho pohľad, úsmev mi zamrzol na tvári.

,,Čo je? No veď to už vyklop, nie?"

,,Si opitý. Vôbec to neberieš vážne." Zakrútil hlavou a chytil ma za ruku.

,,Nie som opitý! Pozri, chodiť viem sám. Nemusíš ma ťahať za ručičku."

,,Iste." Odvetil sarkasticky, keď videl, že sa ledva držím na nohách.

,,Hej!" Snažil som sa odporovať, hneď ako si ma rukami prehodil cez plece.

,,Vieš, že teraz je oveľa viac pravdepodobné, že ti ovraciam chrbát?"

,,Môžeš byť aspoň na chvíľu ticho?" Zamrmlal si pod nos Yoongi nahnevane a ja som si frustrovane povzdychol.

,,Čo sa stalo medzi tebou a Hoseokom?" Spýtal som sa po chvíli  ticha. Akurát sme sa vliekli po chodníku, ktorý bol hojne osvetlený oranžovým svetlom z pouličných lámp.

,,To je na dlho." Odbil ma.

Ty tajnostjársky idiot.

Zamračil som sa na Yoongiho zadok, ktoré mi Yoongi už niekoľko minút vystavoval.

Už som bol unavený z Yoongiho odstrkovania. Mal som toho dosť. Tie všetky tajomstvá, ktoré študenti HighGates poriadne nafukovali. Bol som si istý, že za všetkými tými Yoongiho výhovorkami sa skrýva jeho veľká lenivosť. Jednoducho mi veci nechce vysvetliť, pretože sú podľa neho príliš ťažké na pochopenie. A fakt, že som opitý je iba príliš úbohý argument na ospravedlnenie jeho usilovnosti.

Po niekoľkých minútach som bol tak strašne otrávený Yoongiho blízkosťou, že som ani nemal chuť nadväzovať nejakú konverzáciu.

,,Už sme tu." S týmito slovami ma položil Yoongi na zem a ja som sa na neho idiotsky usmial.

,,Vieš, že takto ti to pristane?" Pohladil som ho po čiernych vlasoch a čudoval sa nad tou nadpozemskou dokonalosťou.

,,Čože?" Nechápal Yoongi.

,,Vieš tie svetlá okolo teba a to ako sa hviezdy odrážajú v tvojich očiach..." Rozhadzoval som rukami okolo seba. Na čo Yoongi reagoval pokrčením obočia.

,,Bože. Nechaj to tak." Mykol som znechutene rukou a chcel sa otočiť, lenže som zakopol o obrubník.

Už-už som sa videl na zemi, ale Yoongiho ruky ma zachytili.

,,No do piče. Ty máš ale postreh." Okomentoval som Yoongiho reakciu.

,,Zoberiem ťa do postele." Skonštatoval Yoongi bez emócií a chytil ma znovu do náručia.

-
Takže Jimin sa zase nič nedozvedel :D.

HIGH GΔTΣS✅Where stories live. Discover now